Mariana Čengel Solčanská: Láska na vlásku

Beatrix zodvihla oči k hviezdnatému nebu. Mesiac bol ako veľká strieborná guľa. Počula vyť vlky. Bolo svätej Lucie, patrónky slepých. Aj láska býva slepá. Zaslepila princeznú natoľko, aby si poistila a zabezpečila princovu lásku čarodejným elixírom? Na stolíku sa jedovato leskla zelená tekutina v sklenej nádobke. Lákala a desila ju zároveň. Princezná sa rozhodla.

Martin Jurík: Škoricovník

Oslava sa zapísala do pamäti národov azda ešte viac ako predchádzajúce bitky. Po všetkých útrapách, čo si všetky strany vytrpeli (Severania strastiplnú cestu, Čípania debakle, Liptáci Čípanov, tigrica Večňje kvapkaňja, ovce Klausa), pôsobila ako náplasť na ťažko skúšané duše, stala sa rohom hojnosti pre lačné žalúdky i motívom pre potulných spevákov o veľkých hrdinstvách. Mená zúčastnených sa dostali do učebníc, legiend, po celom svete sa im stavali pomníky a vysoké sochy.

Jozef Kollár: Bol som detský špión

Keď som sa prebral, ležal som na mokrých skalách. Chcel som sa postaviť, ale neudržal som sa na nohách, každú chvíľu som si musel sadnúť. V jasnej chvíľke som si uvedomil, že pri našej "poprave" som mal aj kúsok šťastia, bol príboj. Keby nás hodili z útesu cez deň, asi by som neprežil. Ale čo ostatní?

Silvester Lavrík: Naivné modlitby

Nemala to ťažké. Za tie roky, čo sa poznali, sa ich okruh v týchto situáciách zúžil na niekoľko rečníckych otázok refrénovitej povahy. Čo na mne vidí, čo na mne ešte stále vidí, prečo mi nedá pokoj, kedy konečne odíde a prečo si nenájde iného. Cukor tušil odpoveď na poslednú z nich a vedel, že v nej sú zakliate aj odpovede na tie ostatné. Vedel, že dnes odpoveď na žiadnu z nich v prijateľnej podobe nezaznie.

Mary Chamberlain: Krajčírka z Dachau

Hnedá sukňa s kohútím vzorom a obrátenými záhybmi a krémová blúzka s emailovou ihlicou na krku – pôsobilo to elegantne. Tvíd bol kvalitný, odstrihol jej ho Isidore, krajčír z Hanover Square. Keď uňho začínala, mala iba pätnásť rokov. Ach, bože, aká neskúsená vtedy bola. Zdvíhala z dlážky špendlíky a zametala kúsky látok.

Laura Dave: Posledné vinobranie

Vinobranie – päť najdôležitejších týždňov v živote môjho otca. Pod nátlakom som sa vracala domov v ten víkend, ktorý môj otec považoval za najposvätnejší – v posledný víkend zberu. Každý rok som sem preto prichádzala. Vlastne my všetci. Prišli sme naspäť do rodinného domu. S bratmi sme spali vo svojich izbách. Naši partneri, partnerky a deti zaplnili zvyšok obydlia. Každý pomohol otcovi s oberaním zvyšného hrozna a ochutnal prvé víno. Zostali sme ešte na večierok. Tento rok mal byť však iný. Z rôznych dôvodov som sa na vinobraní nemala zúčastniť.

John Grisham: Tajomstvo Gray Mountain

Samantha podišla k bočnej stene, na ktorej visela asi dvojmetrová farebná fotografia. Zobrazovala šokujúci tragický výjav. Obrovský balvan, veľký ako malé auto, preťal obytný príves na dve časti a vážne ho poškodil. "Čo je to?" spýtala sa. Donovan zastal vedľa nej. "Nuž v podstate ide o súdny spor. Ten balvan bol milióny rokov súčasťou Enid Mountain asi šesťdesiat kilometrov od Brady, v okrese Hopper. Pred niekoľkými rokmi tak začali s povrchovou ťažkou uhlia. Odstrelili vrchol aby sa tam dostali k slojom. Vlani štrnásteho marca o štvrtej ráno buldozér firmy Strayhorn Coal bez povolenia odpratával skaly a zhodil tento balvan do údolia. Vzhľadom na svoje rozmery nabral veľkú rýchlosť, keď sa rútil korytom potoka." Ukázal na mapu vedľa fotografie. "Pol druha kilometra od miesta, kde opustil radlicu buldozéra, narazil do tohto malého prívesu. V zadnej izbičke boli dvaja bratia Tateovci, jedenásťročný Eddie a osemročný Brandon...

Jan Ellison: Malá nerozvážnosť

Nie vždy je rozumné, ak človek predpokladá, že keď mu svet na prvý pohľad pripadá taký istý ako včera, ani v živote sa nemusí obávať nijakej zmeny. V pondelok ráno 5. septembra 2011 o osem dvadsať som umývala riad po raňajkách a vtom zazvonil telefón. Ruku som si utrela do utierky a po druhom zvonení som zdvihla. „Prosím?“ hlesla som.

William Davis: Úplné zdravie bez pšenice

Najhoršia zo všetkého je moderná pšenica: Judáš stravovacej „múdrosti“, despota raňajkovej misky, tyran skrinky na pečivo, trpasličí miláčik poľnohospodárskeho biznisu. Vo vašich očiach sa vytváral sivý zákal, vaše cievy tvrdli, vaša koža vráskavela a bola posiata vyrážkami, vaše kĺby boleli a trpeli artritídou, vaše orgány boli zapálené, tuk na bruchu narastal, hladina cukru v krvi stúpala a možno vám dokonca rástli mužské prsia. Vašu myseľ obstúpila hmla, váš zoznam liekov sa rozširoval a váš denný program narúšali odskočenia na najbližšiu toaletu – a to všetko popri tom, ako vás pobádali, aby ste jedli čoraz viac jedla, ktoré vám všetci oficiálni poskytovatelia stravovacieho poradenstva odporúčali jesť... až kým ste s tým všetkým neskoncovali vďaka odhaleniam v knihe Život bez pšenice.

Matej Čiernik: Malý domáci lekár

Viera, že na každú chorobu dnes musí jestvovať účinný liek, je mylná - choroby a rany si musí zhojiť sám ľudský organizmus a liečba mu v tom viac alebo menej pomáha. Niekedy táto pomoc rozhoduje o živote a smrti, často o kvalite zhojenia choroby, najčastejšie však len o jej závažnosti, trvaní a intenzite nepríjemností, ktoré spôsobuje. Choroboplodné mikróby však nakoniec musí zlikvidovať imunitný systém organizmu a rana aj po tom najmajstrovskejšom chirurgickom výkone sa musí zahojiť sama.

Disney: Leví kráľ

Sklamal si ma. Prekročil si môj zákaz. Hyeny ťa mohli zabiť. A nielen teba, ale aj Nalu. - Chcel som dokázať, že som statočný ako ty. - Statočnosť sa nedokazuje tak, že vyhľadávame nebezpečie. - Ale ty sa ničoho nebojíš! - Dnes som sa bál, synu. O teba! - Ocko, nevedel som, že i králi majú strach. Z neba sa na ne dívali blikajúce hviezdy. Budeme stále spolu, však?, šeptal Simba. Mufasa ukázal na oblohu. - Môj otec mi vravieval. Synak, z hviezd sa na nás pozerajú všetci slávni leví králi...! Až raz budeš cítiť osamotený Simba, pozri sa hore.

Kolektív autorov: Rozprávkový venček

Bol raz jeden chudobný človek. Žil v domci na kraji dediny aj so svojou ženou. Detí nemali, ale hoci bieda za ich stolom sedela, veľmi po deťoch túžili. -Ach keby nám pán Boh čo len jedno požehnal, - vzdychla nešťastná žena. Jedného rána vykopal bedár na políčku koreň, celý bol dokrútený, a keď ho muž v prstoch dlhšie poobracal, zazdalo sa mu, že vyzerá ako detské telíčko. Sekerou koreň poobtesával a priniesol ho domov.