Ján Lebeda: Rozprávkové včely

Narodila sa včielka. Bol ešte len február. Všetko prikrýval sneh a v noci mrzlo, ale vo včeľom domčeku sa už pripravovali na jar a bolo tam teplo. Včielky sa musia zahriať aj v zime. Ak je ľuďom zima, sadnú si bližšie k sebe, napijú sa teplého čaju a zahrejú sa. Včielky sa napijú kvapky medu, priblížia sa jedna k druhej, pričom vytvoria veľký chumáč a hneď im je teplejšie. V tomto chumáči je neustále rušno.

Agatha Christie: Puknuté zrkadlo

Marina jej tentoraz neodpovedala hneď. Oči, ktorými pred chvíľou zabiehala ponad plece Heather Badcockovej, upierala kdesi na stenu vo výške polovice schodiska. Hľadela meravo a vo výraze jej tváre sa zračilo také zdesenie, že pani Bantryová mimovoľne vykročila dopredu. Hádam len nezamdlie? Čo to, preboha, vidí, že ju to tak omráčilo? No skôr ako k nej stihla pristúpiť Marina sa spamätala. Jej oči, neprítomné a nesústredené, opäť sa vrátili k Heather, znovu nadobudla predchádzajúci šarm, aj keď teraz pôsobil trochu neprirodzene.

Ann Learyová: Priateľky z mokrej štvrte

Našla som si kamarátku. Až do toho večera s Rebekou som si neuvedomila, že nejakú potrebujem. V skutočnosti som sa pokladala za ženu s množstvom priateľov. Väčšina ľudí vo Wendoveri by vám povedala, že sa so mnou priatelia. Ale od návratu z liečebne som žila medzi dvoma svetmi. Cez deň podnikateľka podporujúca miestne charitatívne spolky, "priateľka" svojich susedov, klientov a kolegov z realitného biznisu. Ale večery začali byť dosť osamelé. Málokedy som as niekým stretla.

Joy Fieldingová: Niekto sa díva

Deň sa začal ako inokedy, bol to ten ďalší monotónne nádherný októbrový deň v Miami, obloha bola typicky modrá a bezoblačná, teplota mala napoludní vystúpiť na dvadsaťosem stupňov. Nič nenaznačovalo, že dnešný deň by mal byť iný ako včerajší alebo predvčerajší, nič nesvedčilo o tom, že dnešný deň, alebo skôr večer, mi navždy zmení život.

Danielle Steelová: Skvelý život

Blaise McCarthyová sedela v redakcii televíznej spoločnosti v New Yorku a sledovala chaotickú zmes záberov plačúcich hysterických študentov z nahrávky urobenej telefónom. Udalosť nakrúcal človek skrývajúci sa pod sedadlom v zadnej časti miestnosti. Video zachytávalo utekajúci dav ľudí, ozývali sa vydesené výkriky a výstrely, keď narušený mladík strieľal do svojich obetí. Ako sledovala video na tvári sa jej usadil vážny výraz.

Jane Featherová: Nevestou proti svojej vôli

Araidne vydýchla. Nič iné ani nečakala. Poznala silu slova Dauntovcov, ale nechcela sa s tým zmieriť. Sledovala ako jej Ivor pomaly mizne z dohľadu. Bol jej priateľ, ale ako svojho pána by ho neprijala. Smrť starého otca jej priniesla slobodu, a tú si teraz určite nedá zobrať.

Veronika Kabátová: Srdcu nerozkážeš - Ten chalan je môj!

Je pravda, že v škole kolujú o mne a Sašovi nie práve najpravdivejšie informácie. Vraj sa mu veľmi páčim. Lenže tomu neverím. A aj keby, tak ma to mrzí kvôli nemu, lebo je mi síce sympatický, ale tým sa to končí. Je to kamoš. (Keď sa to však vezme z inej strany, tak veľmi pekný kamoš.) Má modré oči, z ktorých sa dá všetko vyčítať. Nos má nenápadný a spodnú peru o niečo plnšiu ako hornú. Naozaj je veľmi pekný. Má tmavoplavé vlasy a je tak o pol hlavy vyšší než ja. To je asi všetko. To, že má dobrú postavu, som už povedala. Aha, a vždy je pekne opálený.

Veronika Kabátová: Srdcu nerozkážeš - Nová láska na obzore

Správa! Aha, od Toma... Ahoj, ako sa máš v novej škole? Už teraz mi je za tebou veľmi smutno. Neviem, ako vydržím celý týždeň. Maj sa, posielam ti pusu. Je poklad. Aby ste tomu rozumeli, Toma poznám odmalička, lebo naše babky bývajú v tej istej dedine, a tak sme spolu strávili nejedny prázdniny. Tieto posledné však nemali chybu. Tom sa konečne rozkýval. Alebo som to bola ja? Už ani neviem. Jedným slovom, dobre sa to skončilo a teraz spolu chodíme. Najvyšší čas.

Veronika Kabátová: Srdcu nerozkážeš - Keď príde láska

No a, samozrejme, JA – Katka Dvořáková, študentka tretieho ročníka na gymnáziu, momentálne už dva roky bez chlapca (to znamená, absolútne voľná)! No nie je to tá najlepšia vizitka, ale nič s tým nenarobíte. Dosť bolo sentimentu, je tu nový rok a s ním aj nové nádeje!

Zuzana Bilavská: Nenávidím, milujem

S mužmi som nemala toľko úspechov ako Jane. A keď som naozaj nejakého chcela, napokon ho zbalila ona. A to sa ani nesnažila. Vždy ma to poriadne štvalo, čo je slabé slovo. Napokon som to prežila a nikdy som sa na ňu nedokázala dlho hnevať, Prešili sme spolu omnoho horšie veci.

Michaela Galambošová: Manipulátor

Z listov pôsobil veľmi alternatívne: žiadna televízia, len príroda, masáže, duchovno a otvorené srdce. To otvorené a milujúce srdiečko bolo spomínané v každej druhej vete. Asi kardiak, uškrnula sa Eva. Jeho písmo bolo úhľadné, písmenká poukladané vedľa seba. Jana sa hanbila za svoj vypísaný rukopis, preto odpovede na listy písala na počítači. Muž sa rozvedenej Jane pochválil, že stavia alternatívny príbytok v srdci Slovenska a že mu ku šťastiu chýba len polovička, s ktorou by sa o tento raj na zemi delil.

Michael Connelly : Básnik smrti

Koncom januára, keď sa prípad vyšetroval už vyše mesiaca, som urobil prvý krok a zároveň obrovskú chybu. Jedného rána som zašiel za šéfredaktorom Gregom Glennom s tým, že by som rád prebral prípad Loftonovej. Bola to moja špecialita a všetci to vedeli. Robil som články o najpozoruhodnejších vraždách v okolí – všetky s istým časovým odstupom. Ak by som mal použiť novinárske klišé, poskytoval som čitateľom hĺbkový rozbor prípadu, a nie iba lacné titulky.