Naopak, dobrovoľná výmena a deľba práce sú prospešné, lebo umožňujú uspokojenie potrieb občanov. Začiatkom 13. storočia dokonca Richard z Middletonu rozvinul myšlienku o vzájomnej prospešnosti výmeny pre obe strany (pre kupujúceho aj predávajúceho), pretože každý sa vzdáva toho, čo si cení menej, a získava to, čo si cení viac.
Potom túto ideu rozšíril aj na medzinárodný obchod tvrdením, že obyvatelia každej krajiny profitujú z výmeny nadbytočných statkov v jednotlivých krajinách a žiadna strana nie je vykorisťovaná druhou.
Hoci Tomáš Akvinský a ostatní teológovia opovrhovali láskou k zisku a obchodný profit uznávali len v prípade, ak vedie k dobru pre ostatných, kardinál Cajetan tento názor poopravil a poukázal na fakt, že potom by všetci ľudia zostali „uväznení“ vo svojich terajších povolaniach a s rovnakými príjmami i majetkom.
Inak povedané, obchodná a spoločenská mobilita smerom nahor, typická pre talianske mestá, s ktorou bol kardinál Cajetan na rozdiel od Akvinského oboznámený, by sa stala úplne nemožnou.
