Pavel Hirax Baričák: Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života

Vonku sa mihá panamský kolorit. Pozerám sa naň a neustále kŕmim svoju dušu. Je šťastná, naplnená pozitívom až na prasknutie len preto, lebo vidí niečo nové, krásne,živé, zelené, usmiate, farebné. Farebné !!!

Boris Filan: Káva od Felliniho

Salzburg je normálne divadlo s dokonalými dekoráciami. Je javiskom pre nekonečné predstavenie, v ktorom účinkujú veľké postavy minulosti aj súčasnosti. Je to jedna rozsiahla scéna, na ktorej sa permanentne odohráva historická dramatizácia. Žáner je najpozliepanejší v dejinách divadla.

Viera Dvořáková: Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO

Banská Štiavnica od roku 1950 patrí k prvým mestským pamiatkovým rezerváciám na Slovensku. Zachovanosť autentických architektúr a najmä nezastupiteľný význam banskoštiavnického regiónu pre svetové dejiny vedy a techniky sú hlavnými dôvodmi, pre ktoré Banskú Štiavnicu a technické pamiatky v jej okolí zaradili do Zoznamu svetového dedičstva.

Viera Dvořáková: Najkrajšie mestá

Historické mestá s chránenou zástavbou predstavujú najhodnotnejšie ešte vždy živé súčasti hmotného kultúrneho dedičstva a pamiatkového fondu Slovenska. Počas posledných vyše 50 rokov najzachovanejšie z nich postupne vyhlásili za pamiatkové rezervácie, v ktorých sa sústreďuje najzaujímavejšie architektonické dedičstvo Slovenska.

Ján Lacika: Najkrajšie doliny

Vzhľad Doliny Kežmarskej Bielej vody je daný polohou na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier. Na západnej strane ju ohraničuje mohutná skalná hradba Lomnického štítu a najvýchodnejšej časti hlavného vysokotatranského hrebeňa. Výrazne odlišný charakter má oveľa nižší východný hrebeň Belianskych Tatier. Rozvodie z neho zbieha na juh a pokračuje po chrbte nízkeho izolovaného vrchu Stožky. Na jeho východnej strane leží Dolina Siedmich prameňov. Dolina Kežmarskej Bielej vody po ústie do Popradskej kotliny meria Kosodrevina v hornej časti doliny takmer 10 km. Spolu s bočnými dolinami zaberá plochu 17,5 km2 .

Daniel Kollár: Hrady a zámky

Neodmysliteľnou súčasťou malebného krajinného reliéfu Slovenska sú dominantne situované bývalé panovnícke a šľachtické sídla. Najstaršie a najvýznamnejšie z nich obsadili prirodzené, časom preverené strategické polohy. Týčia sa na osamelých skalných bralách či vyvýšeninách uprostred rovinatého juhu alebo vysoko nad križovatkami obchodných ciest v reťazcoch kopcov hornatého severu. Dlhé stáročia strážili dôležité cesty, križovatky a brody, v hornatých pohraničných územiach aj hranice a priechody cez priesmyky. Dnes sú mnohé z nich nezameniteľným symbolom regiónov, miest a dedín, s ktorými niekedy nesú i spoločné meno.

Daniel Kollár: Hrady - najkrajšie zrúcaniny

Hrad napriek požiaru po zásahu bleskom bol v polovici 18. storočia stále obývateľný. Osudným sa mu stali až napoleonské vojny. V júni 1809 počas ťaženia proti Viedni francúzske vojská obsadili Bratislavu a okolie. Hoci hrady v 19. storočí už nemali strategický význam, Francúzi pred odchodom z tohto priestoru vyhodili Pajštún do povetria. Z tých čias sa zachovala jedna povesť, podľa ktorej sa vraj donedávna na hrade zjavoval duch krvilačného rytiera.

Andrea Podzimková: Kam po strednom Slovensku

Keďže je Malá Fatra popretkávaná hustou sieťou turistických chodníkov, závisí skutočne iba od zdatnosti vašej turistickej formácie, ktorým sa vydáte na vrchol. Ideálnym východiskovým bodom, pre tých najmenej ostrieľaných, je chata Vrátna, odkiaľ sa lanovkou s celoročnou prevádzkou vyveziete do Snilovského sedla. Z tohto bodu vás bude od cieľa deliť necelých 200 výškových metrov, takže približne o tri štvrte hodiny sa po červenej značke dostanete na vrchol. Cestu späť si zvoľte rovnakú. Buď sa nechajte opäť zviezť lanovkou, alebo môžete ísť peši popod ňu.

Andrea Podzimková: Kam po Bratislave

Dnes je Bratislavský hrad dôstojným odkazom minulosti a reprezentačným symbolom mesta. Sídli tu Historické múzeum SNM , ktoré dokumentuje vývoj Bratislavy po všetkých stránkach. Jedna expozícia je zároveň venovaná samotnému hradu. Samozrejmosťou sú mnohé dočasné tematické výstavy. Určite stojí za to prísť, vychutnať si charakter miesta a dozvedieť sa viac

Andrea Podzimková: Kam po západnom Slovensku

Po Dunaji, na druhom mieste v kategórii obľúbenosti a počte poskytnutých kilometrov cyklocesty, sa umiestňuje hraničná rieka s Rakúskom a s Českou republikou – Morava. Cyklocesta začína v Bratislave pod Novým mostom a tiahne sa Záhorím až do Moravského sv. Jána. Ideálnejšie je napojiť sa na ňu až pod hradom Devín , keďže v úseku od Karlovej Vsi do Devína chýba cyklistický chodník a trasa vedie po pomerne frekventovanej ceste.

Marián Pavel: Route 66 - unikátny poradca a bedeker v jednom!

Náročný denný itinerár, neznáma krajina, pevný program a extrémne počasie dokážu preveriť aj tie najpevnejšie vzťahy. Najväčšiu slobodu majú vždy tí, ktorí jazdia sami. No ak idete v skupine, snažte sa ju vytvoriť čo najmenšiu – ideálne sú tri, štyri motocykle. Berte to ako fakt, ale v každej skupine počas tripu vznikne menšia či väčšia kríza. A je na sile jednotlivých osobností, či sa zvládne malým alebo veľkým konfliktom.

Mária Dopjerová-Danthine: Paríž – moja láska, môj život

"Čerstvo upečenej a ruku zohrievajúcej bagety sa človek nenasýti po celý život. Bagety na pohľadniciach z Paríža posielajú do svojich domovov turisti ako typické francúzske suveníry. Nájdete ich na stole v podlhovastom košíku takmer v každej francúzskej domácnosti."