Jacob Grey: Divosi: Vranovravec

Krá sa usmial. Všetci ostatní by hlasy vrán vnímali iba ako bežné zvuky vtákov. On v nich však počul viac. Oveľa viac.

Jefim Zozuľa: Živý nábytok

Hlavné Mesto prvý raz zažilo svoje poníženie. Obchody boli zatvorené. Električky nepremávali. Mnohí chodili v smútočnom oblečení. A v rôznych štvrtiach mesta, na uliciach, balkónoch, námestiach a strechách sa váľali cudzie kvety, urážlivo žiarili cudzou provokujúcou radosťou a v obyvateľoch Hlavného Mesta vyvolávali urazené a zúfalé stony.

Jane Ashford: Jedna svadba nestačí

Bola premrznutá až do špiku kostí. vstala, zatvorila dvere a vliezla do studenej postele. Potrebovala sa zohriať a okrem toho sa musela rozhodnúť, ako môže využiť nový poznatok, aby vniesla trochu svetla do svojho trpkého života. Možno Henry nie je až taký bezcitný, ako sa domnievala. Viečka jej klesli. Azda ešte existuje nejaká nádej.

Michal Čierny: Prípad Corso

Spln mesiaca svietil na psa, ktorý bojoval o život. Dobité telo so skrivenou papuľou sa váľalo na sivom kamení. Napriek všetkému vnímal každý zvuk, každú hrozbu, ktorá by mohla vzniknúť do jeho priestoru. Pes s krvou gladiátora s vernosťou otroka naivne chránil svojho pána. Cane Corso.

Mary Baloghová: Šteklivé tajomstvá

Vojvodkyňa sa stala v salónoch obľúbenou témou rozhovorov. Ktovie, čo bude teraz robiť, keď je znovu voľná. Ulovila vojvodu ako neznáme dievča a presvedčila ho, aby sa prvý raz v živote oženil. Čo urobí teraz?

Rainbow Rowell: Fanúšička

Cestou do triedy sa nevedela zbaviť pocitu, že hrá študentku vysokej školy vo filme o dospievaní. Prostredie bolo dokonalé: zvlnené zelené trávniky, tehlové budovy, všade decká s ruksakmi na chrbte. Cath si stiesnene napravila ten svoj. Pozrite sa na mňa, som stelesnením vysokoškoláčky.

M.J. Summers: Rozchod

Claire Hatleyová sedela v aute, po oknách stekal dážď. Bola pred domom, ktorý už nikdy nenazve domovom. Práve popchala posledné veci do auta a skôr než definitívne odišla, nechala na kuchynskom stole kľúče. Vedľa nich ležal odkaz: Antonio, dúfam, že ona za to stojí. Choď do pekla. Claire

Christina Lauren: Rozkošný zvrhlík

Plánovali sme túto cestu mesiace - posledný úlet pred dospelosťou a zodpovednosťou, ktorá nás aj tak doženie. Ja som bola pripravená na čokoľvek, čo by mala pre mňa nachystané.

Rory Freedmanová: Štíhla potvora

Teraz je tá správna chvíľa na úslovie, trochu pretvorené na náš obraz: Povedz mi, čo ješ, a ja ti poviem, kto si. Tento výrok je stručný a geniálny. Sme to, čo jeme. Sme ľudské telo, skladajúce sa z orgánov, krvi, vnútorností a iných somarín. Jedlo, ktoré si dávate do tela, sa cez vaše orgány dostane do vášho krvného obehu a stane sa súčasťou toho, kto ste. Takže vždy, keď jete nejaké svinstvo, ste... veď viete čo.

Lena Dunham: Nie som taká

Vždy ma priťahovali hlupáci. Od papuľnatých čudákov, z ktorých sa nakoniec vykľujú celkom fajn ľudia, až po sociopatov závislých od sexu. Ich spoločný menovateľ je zlý prvý dojem a potreba dať mi lekciu.

Iva Procházková: Päť minút pred večerou

„To bol starý pán Matlach,“ poznamená Babeta. „Ja ho poznám. Chodí vždy so psom cikať do parku.“ „Čože?“ užasne ocko. „Pán Matlach chodí cikať do parku?“ „Pes,“ vysvetľuje Babeta, „chodí cikať do parku. Pán Matlach sedí na lavičke a číta si noviny. Tak pokračuj!“

Benjamín Tinák: Johanes zo zázračného buša

„Och, môj chrbát ubolený,“ ochkala, „aj hlavu mám samá hrča, nohy ma ledva nesú.“ Najväčšia hrôza ju pochytila, keď sa pozrela do zrkadla a zistila, že ľad, čo jej padal na hlavu, tancoval aj po nose, zmenšil ho a takmer narovnal. „Hí, veď ja mám škaredý rovný nos ako každá obyčajná stvora!“ zhíkla. „Doteraz som ho mala dlhý a krásne poskrúcaný ako riadna bosorka. Čo teraz?“