Adriana Macháčová: Dobré dni sa začínajú v noci

Znovu sa posunul autom o pár metrov dopredu a zastal. Piatkové bratislavské zápchy sú ubíjajúce. Obzeral si turistov na chodníkoch, bezdomovca, nesúceho v igelitových taškách celý svoj majetok, a premýšľal, koľko osamelých nocí za posledné týždne prebdel. S pohárom alkoholu v ruke v otupenej nečinnosti, bez pohára v dlhých úvahách. No i tak nedospel k riešeniu. A Anna teraz chce odísť. Navždy... možno k inému.

Adriana Macháčová: Striptíz duší

Nemala sem ísť, jej veľké sny o Edovi sa zmenili na veľké problémy. Balansuje na vratkej hrane. Zrádza manžela a šiesty zmysel jej nahovára, že sa jej to vráti ako ozvena. Lenže už od prvého stretnutia s Edom stratila schopnosť manévrovať medzi rozumom a svojimi túžbami. Nevie sa im ubrániť.

Karin Krausová: Babinec

Mala som silné vnútorné nutkanie pustiť do svojho sveta nového chlapa. Bola som na to po rozvode pripravená. Nosom som nasávala posledné molekuly luxusnej vône, ktorú so sebou doniesla a potom odniesla imunologička na slovo vzatá. Do svojej odpovede na Vilovu otázku, tej o večeri, som vložila celú seba.

Daniela Kapitáňová: Kniha o cintoríne

Často som si potom veľakrát spomenul, ako Ivana plakala, lebo to sa predsa nerobí, aby tak plakala, lebo Ivana má už 45 rokov, lebo ona je odo mňa staršia. Ivana plakala, ako keby bola mladá, a to sa predsa nerobí, lebo ona už má 45 rokov a má aj 3 deti a aj je stále v televízore a to sa nerobí.

Jozef Banáš: Velestúr

Ležal na ležadle na svojej terase. Bolo mu dobre, tu bol doma. Pohľadom hladil dom, v ktorom žil s milovanou rodinou, dom, ktorý mu dával pocit istoty. Túto pevnosť je pripravený chrániť do poslednej kvapky krvi. Každý, kto sa pokúsi prekročiť jeho osobnú proxemickú zónu, musí počiťať so všetkým.

Jozef Heriban: Prelet sťahovavých vtákov

Niekedy zistíme, že naša chôdza nie je vôbec príťažlivá. Naše pohyby nevzbudzujú rešpekt. Naše vety nie sú vôbec vtipné. Nikto sa na nich nesmeje. Je to zvláštne. Niekedy na fotografiách vidíte celkom cudzích ľudí. Nemáte ich radi. Zostáva jediná možnosť. Zábery vymazať. Potom nemáte žiadne fotografie.

Jozef Heriban: Fagotista - ktorého nemiloval boh

Vtedy sa vlastne rozhodlo o mojom ďalšom osude. Nepoznám totiž fagotistu, ktorý by bol čo i len trochu šťastný. Ktorý by mal normálnu rodinu a normálne medziľudské vzťahy. Ktorého by niekto niekedy čo len máličko pochválil, alebo by ho aspoň minimálne uznával. Naozaj takého fagotistu nepoznám, a vy si môžete hovoriť, čo chcete!

Jana Benková: Až po uši

Po štvorročnom manželstve by som asi nemala vystrájať hysterické scény, ale ja už iná nebudem a mám rada veci vyriešené. Tak som pekne-krásne otvorila skrine dokorán, nech to má veľkolepý štýl, a zbalila si veci do dvoch kufrov. Nech sa mladý muž rozhodne, či chce žiť so svojou manželkou alebo v háreme.

Alexandra Salmela: Mimi a Líza

Zvláštne, nikdy by mi nebolo napadlo, že niekto môže byť čiernobiely, premýšľala Líza. Ale toto dievčatko, Mimi, bolo naozaj čiernobiele: malo veľmi bledú tvár, rovné čierne vlasy po plecia a na sebe čierne tričko s bielou šatovou zásterou. A čo bolo najčudnejšie, Mimi mala oči zatvorené, aj keď sa s Lízou normálne rozprávala.

Gustáv Murín: Mafia v Bratislave

Pokiaľ fungujú obranné štruktúry štátu (polícia, prokuratúra, súdy a väzenská služba) štandardne, nemá organizovaný zločin šancu prerásť do väčších rozmerov. Mafia dokáže roztiahnuť svoje chápadlá len vtedy, keď niektorá z týchto zložiek (ale väčšinou viaceré) neplní svoje povinnosti. Z tohto dôvodu bola Nežná revolúcia v roku 1989 vážnou skúškou základných funkcií štátu.

Ivana Gibová: Bordeline

Tvrdil si mi, že je to symptóm mojej choroby, že si potrebujem umelo vytvárať sebavedomie. A že sa nikdy nevyliečim. Vtedy si mi to povedal, keď som ti toto všetko pri našom stole vysvetľovala, keď som sa snažila vyargumentovať, prečo musím vyzerať takto, lebo sa už nechcem vrátiť do blázinca, lebo sa tým liečim, povedal si mi A ty si si naozaj myslela, že sa vyliečiš?

Ivana Gibová: Usadenina

V skutočnom živote netreba premýšľať nad pátosom, moja eufória jasne dokazuje všetkým premúdreným autorom vysokého umenia, že je jedno, o čom sa spieva, hlavne, keď sa to žije. To, čo som prežila s odborníkom na belcanto, a deň na to s odborníkom na výtvarnú modernu, a o deň neskôr s odborníkom na literárnu avantgardu, nemá v dejinách fyzickej lásky obdobu!