Mám príliš vášnivý postoj k rokom medzi dvadsiatkou a tridsiatkou, aby som dovolila Kate či inému mladému človeku, ktorý má nad dvadsať, márniť čas. Keďže sa ako klinická psychologička zameriavam na vývoj v dospelosti, videla som nespočetne veľa dvadsiatnikov, ktorí strávili priveľa rokov bez akejkoľvek perspektívy. Ešte horkejšie sú slzy, ktoré teraz prelievajú tridsiatnici a štyridsiatnici, pokiaľ ide o ich profesiu, ľúbostný život, ekonomickú situáciu, možnosť mať deti.
Tak trebárs, uvedieme úplne banálny príklad. Ak pri jedle vznikne nejaký bolestivý afekt, ale je potlačený, neskôr spôsobuje nevoľnosť a zvracanie, trvajúce celé mesiace ako hysterické zvracanie. Dievča, ktoré v bolestnej úzkosti bdie pri lôžku chorého, upadne do mrákotného stavu, a keď jej pravá ruka, visiaca cez operadlo stoličky zdrevenie, má príšernú halucináciu; z tohto potom u nej vznikne paréza tejto ruky, spojená s kontraktúrou a anestéziou. Chce sa pomodliť, ale nenachádza slov; nakoniec sa jej podarí vysloviť anglickú detskú modlitbičku. Keď sa u nej neskôr vyvinie vážna, veľmi komplikovaná hystéria, hovorí, píše a rozumie iba po anglicky, zatiaľ čo materinskej reči nerozumie viac než jeden a pol roka.
K tejto prvej ťažkosti sa čoskoro pridá ďalšia. Nesmieme zabúdať, že Mojžiš bol nielen politickým vodcom Hebrejov žijúcich v Egypte, ale aj ich zákonodarcom a učiteľom, ktorý ich donútil vyznávať nové náboženstvo, nazývané ešte aj dnes podľa jeho mena mosaickým. Lenže je také ľahké, aby jeden človek založil náboženstvo? A ak niekto chce ovplyvniť náboženstvo iného, nie je celkom prirodzené, že ho chce obrátiť na svoje vlastné? Hebreji v Egypte určite neboli bez náboženstva, a ak Mojžiš, ktorý im dal nové, bol Egypťan, nemožno vylúčiť domnienku, že toto iné, nové náboženstvo bolo egyptské.
