Thomas Brezina : Tajomstvo Titanicu

„A ide sa! Musíme nájsť tú ženu!" poháňala Vicky chlapcov. Opäť zbehli dolu po schodoch, kde stálo mnoho pasažierov a pripíjalo si krištáľovými pohármi. Ani teraz nebolo počuť jediný tón, nijaký hlas ani šum. Na Titanicu vládlo ticho. Ticho ako v hrobe. Bolo to horšie ako ten najväčší lomoz. Tí traja boli čoraz nepokojnejší a bojazlivejší. Nick preglgol. „Ako... ako tú ženu spoznáme? Ľudia tu nemajú nijaké tváre."

Thomas Brezina : Noc chodiacich múmií

„Vieš, čo sa stane, keď sa zaklínadlo Telaba odrieka trikrát tej istej múmii. Od toho okamihu sa múmia už nikdy nevráti do stavu, z ktorého sa prebrala. Bude neustále chodiť a putovať. V prípade šamana Sun al Fimana, od ktorého toto zaklínadlo Telaba pochádza, to má zvlášť strašné následky: pri zabalzamovaní si prepožičal magickú silu. Každý jeho dotyk vyvolá v človeku stav žijúcej múmie..."

Thomas Brezina : Zlodej mŕtvol

„Keď pán Francis odomykal záhradnú bránku, Vicky, Jup a Nick sa držali čo najďalej od neho. Za policajtmi sa však potom predsa len odvážili vstúpiť do domu skutočného Dr. Frankensteina. Bez dlhého okúňania učiteľ otvoril dvere do miestnosti, v ktorej ho Vicky pozorovala. Policajt vstúpil dnu a členovia Klubu záhad zvedavo špehovali spoza rohu. Boli pripravení na najhoršie."

Jerry D. Thomas: Detektív Zack - Záhada potopy a tajomstvo piesku

"Večer v stane sa doktor vrátil k mojej otázke o potope. "Z väčšej časti je Gilgamešov príbeh o potope veľmi podobný tomu biblickému o Noemovi. V niečom sa však odlišuje. V epose o Gilgamešovi bola zem zatopená vodou preto, lebo medzi sebou bojovali bohovia. Hrdina sa zachránil, pretože bol šikovný a postavil loď, nie preto, že poslúchol Boha." Premýšľal som: "Takže rozdiel je v tom, že príbeh o Gilgamešovi má iných bohov.

Thomas Brezina : Skrýša posledného vlkolaka

„Auuuuuu! Zavýjanie vlka znelo tak blízko, akoby vedľa neho stál. Nick sa predklonil a chytil sa za srdce. Bilo ako zvon. Cvrčky stíchli a ani výr už nehúkal. Z blízkej strany sa ozvalo hlasné škriabanie a driapanie. A potom výkrik. Výkrik človeka. Znel zúfalo a bolestne. Nick sa najprv prebíjal do výšky, ale teraz krivkal naspäť dolu. Nie, tu nezostane. To teda určite nie! Nocou sa opäť rozľahlo vytie. Len znelo mocnejšie, akosi víťazne... Akoby sa vlk dobre nasýtil? Nick sa vydesil. Naskočila mu husia koža. Vystrašene sa pozrel hore na zrúcaninu."

Jennifer Joyceová: Šik varenie pre šik dievčatá

„Každá z nás zažije cez deň chvíle, keď je hladná ako vlk, ale nemá čas na prípravu jedla. Dve hodiny po obede alebo tesne pred večerou sa hladina cukru v krvi zníži, a my dostaneme chuť na zemiakové lupienky, syr a iné nezdravé drobnosti. Príprava malého taniera s pochúťkami pre priateľov alebo rodinu nezaberie veľa času. Nasledujúci zoznam vám pripomenie, ktoré chuťovky je vhodné mať poruke, keď ste hladné. Väčšina z nich sa dá dlhodobo skladovať v chladničke alebo komore, takže sa nimi môžete zásobiť a mať tieto obľúbené pochúťky pripravené pre kritické momenty hladu."

Thomas Brezina : Pomsta grófa Gundolfa

„Trojica strávila celé popoludnie v bývalej mučiarni. Jupiter si od otca požičal nejaké knihy a staré kroniky. Dúfal, že by v nich mohli naraziť na nejaké dôležité informácie. „Tak čo? Našli ste niečo?" spýtala sa konečne podvečer Vicky a trela si unavené oči. Jup si zhlboka vzdychol: „No, vlastne ani nie." Nick len mlčky potriasol hlavou. Jupiter sa dôkladne pretiahol a potom sa pohodlne oprel. „Ako je možné, že sa návštevníci vily Škrekov menia na netvory?" uvažoval nahlas. „Začalo to vtedy s tými tromi mladými ľuďmi." „Áno, ale ďalej už sa o žiadnej podobnej udalosti nevie. Ani o grófovi, ani o jeho vile nie je nikde v starých knihách jediná zmienka!" konštatovala Vicky."

Thomas Brezina : Ostrov náhrobkov

„Ostrovom sa rozľahol prenikavý výkrik. Sivé tváre čarodejníkov sa rozplynuli v hustom dyme, ktorý zmizol v špirále. Ale ani brána nezostala stáť. Tekutý kov sa stratil v čiernej diere, ktorá sa sama zavrela. Ešte zaznel zvuk, ako keď z vane vytečú posledné zvyšky vody, a potom sa na ostrove rozhostilo strašidelné ticho."

Thomas Brezina : Zlodej mŕtvol

„Keď pán Francis odomykal záhradnú bránku, Vicky, Jup a Nick sa držali čo najďalej od neho. Za policajtmi sa však potom predsa len odvážili vstúpiť do domu skutočného Dr. Frankensteina. Bez dlhého okúňania učiteľ otvoril dvere do miestnosti, v ktorej ho Vicky pozorovala. Policajt vstúpil dnu a členovia Klubu záhad zvedavo špehovali spoza rohu. Boli pripravení na najhoršie."

Nazanin Afshin-Jamová: Odsúdená

„Cítila som, že kdesi vo mne sa čosi pohlo, akési hlboké puto k dievčaťu rovnakého mena, ako to moje. Akoby som ten pocit už niekedy zažila a teraz som stála pred rovnakým rozhodovaním. Čo keby som bola na jej mieste ja? Kto by prišiel na pomoc mne? V mysli som začula mamin hlas. Ponúkal mi radu, ktorú som od nej dostávala už od svojich detských čias. Boli to slová Alberta Einsteina: „Svet je nebezpečné miesto pre život. Nie však preto, lebo niektorí ľudia páchajú zlo, ale preto, lebo mnohí sa len prizerajú a nič neurobia." Cúvla som od okna, od výhľadu na centrum Vancouveru i od spomienok. „Urobím to," zaumienila som si. „Pomôžem Nazanin!"

Christiane F.: My deti zo stanice Zoo

Vtedy som, samozrejme, netušila, čo sa deje s otcom, prečo sa stále tak vytáča. Došlo mi to až neskôr, keď sme sa s mamou o otcovi častejšie bavili. Postupne mi niektoré veci došli. Jednoducho to nedal. Zakaždým chcel nahor, ale padol na zadok. A jeho otec ním preto pohŕdal. Dedo dokonca varoval moju mamu, aby si takého naničhodníka nebrala. Dedo mal s otcom prv veľké plány. Rodina mala získať postavanie, aké mala kedysi, kým jej v NDR všetko neznárodnili.

Dorota Nvotová: Fulmaya

Bolo tu však ešte niečo. A práve to bude predmetom tejto knihy. Vždy tam bol ten pocit hľadania, ktorého cieľom nebolo nájsť, túžba po putovaní, možno aj akomsi asketizme, po spoznávaní, učení sa. Predstavovala som si samu seba v Afrike (dodnes som to vlastne ešte nespravila), v Indii, v Himalájach, v džungli, v tajomnej Južnej Amerike, na púšťach, ľadovcoch...