Si predmetom všetkých rozhovorov v Isfaháne; každý hovorí len o tom, že si odcestoval. Podajedni vravia, že si ľahkovážny, druhí, že máš dáky žiaľ: len priatelia Ťa bránia, a nik im neverí. Nik nevie pochopiť, že si mohol opustiť ženy, rodičov, priateľov, vlasť a odísť do krajín Peržanom cudzích. Rizova matka len narieka a narieka; vzal si jej vraj syna a máš jej ho vrátiť. Nuž a ja, drahý Uzbek, ja cítim, že z prirodzenej náklonnosti schválim všetko, čo robíš, nemôžem Ti však odpustiť Tvoju neprítomnosť; a nech máš na to hocaký dôvod, môjmu srdcu sa nikdy nezapáči.
"Hriechom je:
- nenachádzať slová uznania, pochvaly za prácu, úspechy a prednosti partnera (oblečenie, účes, jedlo, postoje, názory)
- málo používať slová - prosím, ďakujem, prepáč
- napriek únave a starostiam nesnažiť sa o pokoj, pohodu, dobrú náladu a veselosť
- patriť medzi tých, ktorí sa usilujú len o svoje dobro, presadenie svojho"
