Prečo som si spomenul na Di Samisa, veď je to už dobrých štyridsať
rokov. Určite preto, lebo som bol vždy presvedčený o tom, že ak som nedoštudoval, bola to len a len Di Samisova vina, no a v tejto šlamastike som sa ocitol len preto, lebo som nedoštudoval. Napokon, Anna ma po dvoch rokoch manželstva opustila,lebo zistila, že som, ako sa vyjadrila, notorický lúzer – ktovie, čo som jej predtým natáral, aby som sa urobil lepší.
Nasťahovala som sa ku Collinovi na Upper West Side. Stala som sa Newyorčankou. Presne tou, ktorej sa nechce ísť do Brooklynu, do Queensu či do Bronxu. Spálila som svoje mosty. Z Európy, z návratu domov, z prenajatého byt v Bratislave, z roboty pre úrad vlády a ministerstvo zahraničných vecí, z opraveného golfa, z kaviarní, z aerobiku v športovej hale na Bajkalskej, z Il Gattoparda, z návštev a zo žúrov na Coney Islande... Neplánovala som to, ale bola som šťastná.
Som zo všetkého taká zmätená! Z celého života. Z chalanov, z vlastnej rodiny a najviac zo seba. Neviem, čo chcem, neviem, čo nechcem, neviem, ako sa zachovať, aby to bolo správne, neviem, na čiu stranu sa postaviť, neviem, čo cítim, som popletená, zaľúbená, sklamaná a v mojej duši sa usadil chaos.
