Alena Penzešová: Prešibané dvojčatá : Magický škrečok

Vši Moje milé vši, odkiaľ ste prišli? Mám vás v hlave aj v posteli, k rodičom bi ste ísť nechcely? Jedna, druhá, dvadsiata, Janko si vás poráta. Vlezte si do ponožky, moje verné kamošky. Lea sa sústredí na čítanie, a preto nevidí, že tvár pani učiteľky Lepkavej sčervenela ako tá najzrelšia paradajka. Hrdlo ma zovreté a pozerá sa raz na Janka, raz na inšpektora, ktorý zrazu spozornel, na chvíľku si prestal písať poznámky a so záujmom natŕča uši.

Alena Penzešová: Prešibané dvojčatá: Záchodová špecialita

Jakub sa zahľadí do prázdna. „Teraz to skúsim ja: Máš prekrásne vlasy. Keď bežíš za sliepkami, vejú vo vetre ako tvoje staré bombarďáky,“ vzdáva sa Jakub a od smiechu sa trasie spolu so stoličkou.

Alena Penzešová: Prešibané dvojčatá: Pomsta bonzákom

List Ježiškovi nepísal, ale zato napísal čertovi. Milý čert! Ďakujem ti za skvelé predĺženie prázdnin, keď si pokazyl na škole komín a vitopilo niekoľko tried. Vďaka tomu teraz budeme doma o týždeň dlchšie. Keď budeš z Ježiškom, pozdrav ho a povec mu, že na žiaden z mojich listou neodpísal, takže mu už písať nebudem. Aj tak nám darčeky dávajú rodičia, ktorých bi som chcel pozdravyť a nadyktovať im tento zoznam: Peniaze Peniaze Peniaze Veselé Vianoce, veľa vyprážaného jedla a nezdravích nápojou, orieškou a čokolád praje Mišo

Roman Brat: O malom obrovi

Čajky, ktoré odlietali smerom k útesu, boli veľké ako lietajúce praveké jaštery. Striaslo ma. Jedna z nich hlasno zaškriekala, vzápätí zmenila smer letu a vracala s k nám. Zrejme si myslela, že jej Malíček v otvorenej dlani ponúka potravu, a ona si ju chcela vziať. Prudko sa z výšky spustila ku mne a chystala sa ma uchopiť do pazúrov. Malíček však zavrel dlaň a prudko ňou mykol. Druhou rukou urobil niekoľko rýchlych pohybov, ktorými čajku odplašil, a zreval, až ma v ušiach zabolelo.

Martin Kellenberger: Au a ou

Potom už nemali toľko sily, aby mušle dorátali. Náčelníkove ústa sa už nesmiali, krk nehrkal mušľami a ústa sa už nenapchávali. Sadol si doma za pec. Náčelníkom sa stal chlapec.

Karel Jaromír Erben: Panna z jabĺčka

Och, ja sa nebojím. Keď som mal dvanásť sotva dvanásť rokov, jedným úderom som ich dvanásť zabil. Lenže to bolo tak, Ďurkovi mamka upiekla posúch a na ten posúch mu sadlo dvanásť múch – a Ďurko ich jednou ranou zabil.

Štefan Nižňanský: O dvanástich trpaslíkoch

Jonáš navrhol: Keď sa straka sediaca v hniezde zahmýrila, nechtiac pošúchala magické oko na retiazke trikrát po sebe. V okamihu sa premenila na žabu, ktorá mala čakať zakliata sto rokov, až ju princ vyslobodí bozkom. Avšak zlodejka straka Ada sa zľakla a začala v hniezde na vysokom strome hlasno volať o pomoc: „Rata, ratááá, ra-ta-tááá....“ Volanie prilákalo bociana Ignáca. Prekvapilo ho, že našiel žabu tak vysoko na strome, veď obvykle bývajú v potokoch, rybníkoch či mokradiach. Nepohrdol však ponukou na večeru a žabu Adu zhltol.

František Hrubín: Ako sa chytá radosť

Ježko v lese čaká vlka, že si príde po jablká. Čaká, je, až všetko poje, ostalo mu iba dvoje. A že bolo pred obedom, z tých dvoch ešte jedno zjedol. Nechal iba slivočku pre Červenú čiapočku.

Gregor Uram Podtatranský: Zlaté perličky pre dobré detičky

O klasoch Plný klas sa dolu kloní, prázdny hľadí hore: Sprostý hľadá v pýche slávu, múdry však v pokore.

Miloš Ferko: Rodinný výlet

Chrt uprostred stola sa zdvihne. „Teraz pristúpime k vykonaniu rozsudku,“ riekne. Jazvečíky s úkosom odstúpia. K telu podíde doga. V svalnatej labe pokrytej škvrnami drží skalpel. Priloží nástroj ku krku, potiahne, vystrie sa. Potom pohyb zopakuje. Jazvečíky pristúpia. Priložia, zasa jeden po druhom, uši k hrudiam Emila a Roberta Medmapovcov. „V poriadku,“ zaznie dvojhlasne. Doga vytiahne z vrecka bielu vreckovku, utrie do nej skalpel. Počuť vŕzganie stoličiek. Porota odchádza na obed. Jaternice a teplý grog.

Silvia Havelková: Rozprávky z trávy

Kosec Václav pozerá navôkol, pozerá, nespoznáva nič. Kdeže je tráva? A kde slnko? A čo to mám pod nohami za divnú zem? Kosec sa dostal cez otvorené dvere do domu človeka. Ešte nikdy u človeka nebol, preto sa mu chodí zle, nožičky sa mu zamotávajú do chĺpkov na koberci. A vtom sa objavil človek. "Ideš, pavúčisko jeden!" zvrieskol a načiahol sa za milým koscom. Kosec sa dal vnohy. Nech však utekal ako vládal, ruka človeka bola rýchlejšia. NAšťastie človek nemal zlé srdce a kosca vyhodil na dvor. Lenže to bolo z blata do kaluže! Zazrela ho sliepka.

Kristína Šudová-Tomčániová: Tajomstvá mojej ulice

Čert zrazu zastal. Až vtedy zbadal prečudesnú potvoru, ktorá pred ním vyrástla zo zeme. Veľké hranaté telo, šesť nôh, dlhočizný krk, no žiadna hlava. Zvuky, ktoré vydávala, boli desivé. Čosi v nej zaškrípalo, zastonalo a keď sa celá roztriasla tak, že jej kosti klepotali, zľakol sa. Zdesený čert zareval tak ako ešte nikdy. Rozbehol sa preč a nikdy viac ho v tom kameňolome nevideli. Tak donútil Jano, Ondro a Tomáš čerta, aby zutekal zo starého kameňolomu.