Alan MacDonald: Špinďúr Bertík: Červíčky

Bertík si zoznam prečítal odzadu. „Geniálna výhovorka číslo 4“ splní účel. Jediné, čo teraz musí urobiť, je porozprávať sa s Angelou a presvedčiť ju. Potom už bude mimo ohrozenia. Nebude musieť ísť na žiadnu grckovú ružovú párty. Jeho šanca nadišla v stredu počas obeda.

Grozdana Olujić: Nebeská rieka

Na otázky ani nemala čas. Otvárala sa pred ňou akási priezračná, ligotavá brána. Oslepila ju žiara záhrady, akú nikdy nevidela, omámila ju vôňa kvetov, o akých nikdy nepočula. Ponad vysoké silné kvety leteli modrí vtáci podobní veľkým modrým motýľom, ale šum krídiel nebolo počuť. Odrazu jej jeden z nich zletel na plece a povedal: – Ja som tvoj vrabec! – Netáraj! – Dievčatko nesúhlasne pokrútilo hlavou. – Môj vrabec bol sivý!

Neil Gaiman: Našťastie nemáme mlieko

Naša mama sa vybrala na konferenciu. Mala prednášať o jaštericiach. Skôr než odišla, pripomenula nám všetko dôležité, na čo treba myslieť, kým bude preč. Otec vtedy čítal noviny a v takých chvíľach svetu okolo seba nevenuje veľkú pozornosť. „Počul si ma?“ podozrievavo sa spýtala mama. „Čo som vravela?“

Sandra Vebrová: Rodinka Dušičkovcov alebo Tajomstvo polnočnej hmly

Až teraz si Bubi všimol, že vpredu sedí duch v sýtozelenom kabáte, s kockovaným šálom, s roztrhaným sivým klobúkom na hlave a s vytreštenými očami. Kŕčovito sa držal volantu a volal: „Z cesty, z cesty!“ V tej chvíli urobili zbláznené sane na kolieskach ďalší nečakaný výkrut a z hŕby naskladaných vecí vypadla soška ducha hádžuceho diskom. Duch za volantom sa po nej zdesene načiahol, ale minul ju. „Chyťte ju!“

Joe Schreiber: Lenny Cyrus, školský vírus

Od tej chvíle všetky decká v škole hovorili o mne celkom inak. „Lennyho Cyrusa zachránila baba!“ Človek by si pomyslel, že také niečo po niekoľkých dňoch utíchne. No, prinajhoršom po niekoľkých týždňoch, dobre, možno po mesiaci, lebo potom si ľudia už musia nájsť zaujímavejšiu tému. To mi aspoň tvrdili mama s otcom.

Jela Mlčochová: Hádajkove dobrodružstvá - Dračí zub

„Čo si začul?” Hádajkovi oči od napätia bezmála vyliezli z jamôk. „Istý človek rozprával o dávnej legende... o drakovi, ktorý kedysi žil vysoko v horách. Nevedno, kde sa tam vzal, ale jeho zuby vraj mali liečivú moc. Vyliečili všetky choroby.” „Výborne!” zaradoval sa Hádajko. „Takže pohľadáme tie hory a pohľadáme aj draka.

Jiří Holub: Ako skrotiť Drzú Soňu

Trieda zajačala nadšením. Totiž, aby ste tiež mohli jačať ako my: Čalabúnová vymyslela, že keď v ZOO potiahneme boa, veľhada kráľovského, prepašujeme ho do kabinetu, kde Tichučková býva cez prestávky, a zamkneme ju tam spolu s hadom. Potom stačí počkať, nažratého hada odgúľať niekam do lesa a o tom, kam zmizla učka, sa už nikto nikdy nedozvie

Kolektív autorov: Anjelik vo vysokej tráve

Obzeral som sa okolo, ale Fedora nikde. Nazrel som do jamy a skoro som odpadol. Fedor ležal vystretý na dne hrobu a usmieval sa na mňa. Z jamy mi vysvetľoval, ako kráčať po cestičke, ako mám niesť venček alebo kyticu, čo treba robiť pri hrobe, ako sa hádže zemina na truhlu. Stál som mierne sklonený nad hrobom a pozorne som ho počúval. Až natoľko pozorne, že som si nevšimol staršiu pani, ktorú sme videli pri vchode.

Erich Kästner: Emil a tri dvojčatá

Zamyslene som prešiel na Mikulovské námestie a posadil sa na jednu z lavičiek. Dlho som tam sedel a mierne ohromený civel pred seba. Vedel som síce, že príbeh Emila a detektívov sa má nakrúcať, no akosi som na to pozabudol. No a keď človek zažije príhodu ako táto po dvoch rokoch druhýkrát – s kuframi, 14 kyticami, klaksónmi a tvrdiakmi –, je vôbec zázrak, že mu od prekvapenia nevypadnú oči z jamiek...

Tomáš Tepper: Príbehy strojvodcu Tobiáška

So strojvodcom Tobiáškom sa pripravovali na cestu aj jeho dvaja pomocníci: králik Mucík a prasiatko Pucík. Králik Mucík robil kuriča. Prikladal do pece uhlie a pomáhal strojvodcovi Tobiáškovi s prácou v búdke a okolo vlaku. Prasiatko Pucík robilo sprievodcu. Otváralo a zatváralo dvere na vagónoch, pískalo na píšťalke, dávalo signál na odchod a štikalo cestujúcim lístky. Králik Mucík bol často splašený a prasiatko Pucík bolo lenivé. A tak ich Tobiáško musel niekedy vyhrešiť a povedať im, čo majú robiť.

Abby Hanlon: Dorka Magorka má ozajsky ozajskú kamošku

„AK ZAS BUDEŠ DORKA MAGORKA, NIKTO SA S TEBOU NEBUDE KAMOŠIŤ!“ Violine slová na mňa dopadajú ako lavína kamenia, celú ma zavalila. Všetky príšery sa jej zľakli a zmizli. „Čože?“ spýtam sa potichu. „Ne-bu-deš mať žiad-nych ka- -mo-šov,“ slabikuje Viola dôrazne. „Ále, neboj sa,“ hovorím, no v duchu sa vidím opustená a schúlená v kúte triedy.

Rebecca Johnson: Julinka – malá zverolekárka: Nemocnica pre zvieratká

Mnohé koterce už boli obsadené. Zahliadla som tam poletušky, veveričky, vtáky a veľa malých obviazaných batôžtekov. Zvieratá, ktoré neboli vážne poranené alebo popálené, sa predo mnou pokúšali skryť. Ostatným bolo tak zle, že som im bola ukradnutá. So sčernetou a spálenou srsťou vyzerali tie tvorčeky veľmi smutne. Zhlboka som sa nadýchla a mala som čo robiť, aby som sa nerozplakala. Vedela som, že v tom prípade by ma mama okamžite poslala preč.