Robyn Schneider: Ako sa to všetko začalo

Moja tragédia medzitým striehla na svoju príležitosť. Zasiahla ma vo chvíli, keď som bol taký zvyknutý na svoj perfektný život na všednom predmestí, až som prestal čakať, že sa stane čokoľvek zaujímavé. A tak, kým si ma konečne našla, bolo už takmer príliš neskoro. Mal som čerstvých sedemnásť, bol som priveľmi obľúbený a hrozilo, že sa zo mňa stane úplne obyčajný chalan

Peter Karpinský: Adela, ani to neskúšaj!

Adela sa rozhodla, že keď vyrastie, aj ona bude strážnym anjelom. Skúsenosti na to už má. Ochraňuje predsa oboch svojich bratov a predtým ochraňovala aj mamu. Minule o tom povedala sestre Kláre. Sestra Klára sa usmiala a vysvetlila jej, že je to síce pekné, ale že anjeli musia byť dobrí, nesmú nikomu ubližovať a hlavne nesmú rozčuľovať sestru Terezu.

Cora Harrison: Jane Austenová bola moja najlepšia kamoška

Musím to urobiť! Do smrti by som si neodpustila, keby Jane zomrela v tejto studenej izbe v Southamptone a jej mama by v posledných chvíľach nebola pri nej. Jane vďačím za veľa. Nechcem ani pomyslieť, čo by sa so mnou stalo v tejto príšernej škole, keby tu nebola ona. Moja najlepšia priateľka.

Jeanne Betancourt: Vráť mi môjho poníka

„Budeme sem chodiť celé le... “ Anna sa v polovici slova zháčila. Dievčatá z Pony tímu si vymenili smutné pohľady. Spomenuli si, že Lulu už čoskoro nebude mať poníka. Teraz sa už totiž každým dňom mala vrátiť domov z internátnej školy Snehulienkina skutočná majiteľka, Rema Baxterová. Lulu potom bude musieť Snehulienku vrátiť. Spomenuli si aj na to, že Lulu sa veľmi skoro odsťahuje.

Jeanne Betancourt: Poník zachraňuje

Annin otec bol dobrovoľný hasič a mal na starosti prípravu hier a kolotoče. Tento rok sa spýtal Anny a jej priateliek – Lulu Sandersovej a Pam Crandalovej – či by ako atrakciu mohli ponúkať jazdu na ich poníkoch. „Jazdy na poníkoch budú veľký hit,“ povedal im. „Decká jazdy na poníkoch zbožňujú.“ Pony tím okamžite súhlasil. A teraz nadišiel jarmočný deň a Anna sa nemohla dočkať, kedy sa začne!

Jeanne Betancourt: Chcem poníka

Usilovala sa nebyť smutná, a tak začala uvažovať o posledných dvoch rokoch, ktoré prežila v Anglicku so svojím otcom. Každý týždeň strávila dve popoludnia, či už pršalo alebo svietilo slnko, v jazdeckej škole, kde sa učila jazdiť na waleskom poníkovi, ktorý sa volal Zázvor. Na Zázvorovi sa Lulu naučila kráčať, klusať, cválať a skákať

Jeanne Betancourt: Poník nesmie odísť

Anna si nedokázala predstaviť, že by sa kvôli škole vzdala Orieška. Potom si spomenula na problém, na ktorý sa jej počas celého dnešného rána podarilo zabudnúť. Len čo sa jej v mysli znova vynorila celá tá hrozná pravda, do očí jej vhŕkli slzy. Aj ona sa bude musieť vzdať svojho poníka kvôli škole. Akurát v jej prípade bolo problémom to, že školu nenávidí, a nie to, že ju má rada.

Christiane Gohl: Jar medzi koňmi

Musela som sa smiať. Pred našou prvou hodinou jazdy sa mi Thorsten priznal, že jazdenie na koni považoval za jednoduchú záležitosť. Pre tento šport sa rozhodol iba preto, lebo si myslel, že jazdenie na koni si nevyžaduje viac námahy ako jazda na motokáre. Medzitým sme už o tom obaja vedeli viac. Predovšetkým Thorsten, ktorý na každej hodine jazdenia vypotil litre potu – a nie iba od strachu.

Christiane Gohl: Žolík pre všetky prípady

Môj vstup do jazdeckého športu beztak prebiehal dosť turbulentne – v podstate som sa zamilovala hneď trikrát: Najprv do plejboja Heika, dosť brutálneho skokana, ktorého mohol človek obdivovať len vtedy, keď koňom vôbec nerozumel. Potom do Žolíka Obrovitého, ktorý vtedy ešte patril Heikovej sestre, a napokon do Thorstena. Jeho kvality princa z rozprávky sa síce ukázali až neskôr, ale časom sa z neho vykľula skutočná hlavná výhra – keď práve nemal vypnutý mobil

Wendy Mass: Konečne dvanásťročná

Zjavne nikto nezbadal, že som zmizla. Dokonca ani moja najlepšia kamoška Annabelle. To ma neprekvapuje. Okrem mojich rodičov (ktorí si ma všímajú až príliš) si ma ľudia nevšímajú. Zvyčajne splývam s prostredím okolo seba ako chameleón.

Jeanne Betancourt: Príliš veľa poníkov

„Budem pomáhať mame zacvičovať nové poníky,“ povedala Pam. „A hádajte čo? Aj mi za to zaplatí. Na nové sedlo budem mať dosť peňazí oveľa skôr, než som si myslela. A pán Olson predáva jedno, ktoré je perfektné, Je použité, ale vyzerá ako nové.“

Louise Rennison: Sen noci pančuškovej

Bola som presvedčená, že sa už nebudem môcť vrátiť a že si nikdy neobujem zlaté črievičky potlesku. Všetko sa zmenilo, keď učiteľka tanca Blaise Foxová uvidela môj Tanec cukríkového bicykla. Bol to balet na melódiu Cukrovej víly z Luskáčika, ibaže na bicykloch. Na konci sa mi baletná sukňa zachytila do zadného kolesa, vystrelilo ma z bicykla a zdemolovala som zákulisie.