Branislav Jobus: Ja nič, ja muzikant

Veď ja vám ukážem, vy zgerba červotočia! Veď ja vám to zrátam ! To už sa pán barón vôbec neovládal a doslova vybuchoval hnevom, len tak praskalo. Prvé mu napadlo ísť do knižnice a zo svojej bohatej zbierky vyhrabať dielo obĺúbeného rakúsko - uhorského chemika MOŽNOSTI LIKVIDÁCIE DREVOKAZNÉHO HMYZU.

Henriette Wich: Podvod na kastingu

Odrazu chytila Kim za rameno. „Ale to najlepšie som vám ešte neporozprávala! Pýtala som sa mojich rodičov, či by sme nemohli používať tú starú šopu za naším domom, a súhlasili!“ „Super!“ nadšene vykríkla Kim. „Ale dúfam, že si rodičom neprezradila, na čo budeme šopu potrebovať!“ Franciska si poťukala po čele. „Hádam ma nepovažuješ za hlupaňu? Ani slovom som nenaznačila, že to má byť Hlavný stan nášho Klubu pátračiek.

Chris Colfer: Krajina príbehov: Návrat zlej sudičky

„Nemôžem opustiť svoj ľud,“ bránila sa. „Veličenstvo, nechcem vám protirečiť, ale mŕtva kráľovná svojmu ľudu neprospeje,“ krútil hlavou radca. Ruženka pocítila v bruchu zovretie strachu. Mŕtva? Čo tým myslel? Kým sa spamätala, stráže ju doslova zdvihli z postele a postavili na nohy. Spolu s radcom ju rýchlo vyprevádzali k dverám. Ani sa nestihla rozlúčiť.

Chris Colfer: Krajina príbehov: Čarovné zaklínadlo

Zlá kráľovná mala skutočne srdce z kameňa, ale nie v hrudi. Na stolíku v kúte cely ležal kameň v tvare ľudského srdca. Bol to jediný predmet, ktorý Zlej kráľovnej po zatknutí ponechali. Snehulienka si ten kameň pamätala z detstva. Macocha si ho vždy veľmi cenila a nikdy ho nespúšťala z očí. Snehulienka mala zakázané dotýkať sa ho, ale teraz jej v tom nemohlo nič zabrániť.

Hanna Johansen: Ja som tu len mačka

A teraz? Nemožné sa stalo skutočnosťou. Zvykla som si naňho. Zvykla som si dokonca na jeho zápach, hoci... Ale Vám predsa netreba vysvetľovať, ako smrdí pes. Aj keď neprší. Človek sa až musí pýtať, ako nejaké zviera vydrží stále cítiť v nose takýto zápach.

Henriette Wich: Nebezpečný čet

Kým začala tlačiť zoznam, rozhodla sa, že si ešte prezrie aj ďalšie stránky detektívnej výbavy. Pri vyhľadávaní sa zastavila na jednom linku, pri ktorom bola tučným písmom vytlačená krátka informácia o knihe „Detektívi na korčuliach“. Išlo o detskú krimi, kde detektívi nielenže mali fantastickú výbavu, ale neustále sa pohybovali na inlajnoch. Franci zvedavo klikla na link.

Mária Ševčíková-Vrkoslavová: Šťastná Ježibaba

„Marbuel, mal som ťa rád, všeličo som ti aj prepáčil, aj odpustil. Ďalej sa však už nemôžem pozerať na tvojich nešťastných a smutných rodičov. Keď si s tebou nevieme poradiť tu v pekle, poradí si s tebou život. Sám musíš skúsiť, aké je to – žiť bez rodiny, bez pomoci...,“ trikrát zatlieskal a... Marbuel sa ani nenazdal a ocitol sa v tmavom Čiernom lese. Len akoby z veľkej diaľky počul posledné Luciferove slová: „Zo smutnej samoty ťa vyslobodí pochvala toho, komu pomôžeš...“

Miroslav Saniga: Všetko "naj"... o našich vtákoch

Z početnej jedenásťtisícovej rodiny operencov celého sveta sa u nás vyskytuje 340 divo žijúcich druhov vtákov (okrem voľne žijúceho holuba domáceho), z toho je 220 druhov hniezdičov. Vyše 190 druhov tu žije v zimnom období. Mimo zimného obdobia sa u nás vyskytuje ďalších 58 druhov vtákov, ktoré však nehniezdia.

Frauke Scheunemannová: Winston: Agent Tichá labka

Tak sme sa s Odetou prirodzene spriatelili, a kedykoľvek sa stretneme na dvore, príjemne sa porozprávame aj o malichernostiach, ako je počasie či aké bolo práve skonzumované jedlo. Za hrdinu – takého, akým som bol vo svojom sne – ma však Odeta určite nepokladá. Zatiaľ. Som však pevne rozhodnutý, že sa to musí zmeniť.

Peter Karpinský: Sedem dní v pivnici

Celestín osamel. Ešte raz skúsil prehľadať všetky miesta, kde by sa mohli skrý- vať jeho príbuzní, no znova nič nenašiel. Bolo to zvláštne, všetci odišli a jeho tu nechali samého. „Ale prečo?!“ pýtal sa v duchu Celestín. „Čo som bol zlý? Neposlúchal som? Alebo ma už nemajú radi?“ Nerozumel tomu. „Prečo ma opustili?! Ako len mohli...?!“

Edmondo de Amicis: Srdce

Učte sa a buďte dobrí. Ja nemám rodinu. Mojou rodinou ste vy. Vlani som ešte mal matku; zomrela mi. Zostal som sám. Mám na svete iba vás, nemám inú lásku, aj moje myšlienky patria iba vám. Vy máte byť mojimi synmi. Mám vás rád, majte ma aj vy radi. Nechcel by som dakoho z vás trestať. Dokážte mi, že ste správni chlapci; naša trieda bude ako jedna rodina a vy budete mojou potechou a pýchou. Nežiadam, aby ste mi niečo sľúbili slovami; som si istý, že v srdci ste už povedali áno.

Mary Kelly: Zvierací záchranári: Zasnežená červienka

„Viem,“ vzdychol si Evan. „Myslím na darčeky, ktoré dostanem pod stromček.“ Už tam nejaké ležali. Evan si k nim v noci sadol a snažil sa zistiť, čo v nich môže byť. Horšie však bolo, že Poppy sa ich pokúšala rozbaliť. Už dvakrát sa jej to podarilo, preto Evan striehol, aby sa tých jeho ani nedotkla.