Isabelle Alexisová: Budeš sa smiať, ale opúšťam ťa!

"Pred časom som mala to, čo sa nazýva životom vo dvojici s človekom v mojom veku. Hrôza! Rozhodla som sa, že si do zošitka budem zapisovať všetky banality, rozčuľujúce výroky a sprostosti, ktoré kedy povedal.Za banalitu bol bod, za rozčuľujúci výrok boli dva body a za hovadinu (nie vtipnú) tri body. Tristo bodov rozhodovalo, opúšťam ho."

Kolektív autorov: Služby, z ktorých padnete na zadok

„Dajte si záväzok, že každý deň budete 10 minút venovať zákazníkom nadpriemerne výnimočný servis a povzbuďte kolegov, aby urobili to isté. Vo firme so 100 zamestnancami, vynechajúc sviatky, dovolenky, atď. z toho vznikne dokopy 24 000 nových výnimočných skutkov za rok. Takíto ľudia vedia spraviť revolúciu."

Dale Carnegie: Ako úspešne predávať

„Mnohé on-line zdroje poskytujú neuveriteľné množstvo informácií o potenciálnych zákazníkoch z celého sveta. Možno za niektoré informácie, ktoré si stiahnete, budete musieť platiť, ale čas, ktorý ušetríte vo väčšine prípadov, za to veľakrát stojí. Alebo môžete využiť svoj obľúbený vyhľadávač a napísať kľúčové slovo, ako napríklad tipy na obchodovanie."

Ivona Březinová: Začarovaná trieda

Traja noví žiaci mali asi tiež svoje skúsenosti. Mrkli na seba, potom ten prvý postúpil o krôčik dopredu a riekol tak, aby to všetci počuli: „Ja som Čáryfuk.“ „Ktorý Čáryfuk?“ chcela vedieť pani učiteľka. „Peter Čáryfuk alebo Pavol Čáryfuk, alebo azda Michal? Musíš nám, chlapče, povedať celé meno. Pozri, ja som Eva Oriešková, a ty?“ „Ja som Čáryfuk Demeter,“ upresnil chlapec. „Čáryfuk Demeter?“ začudoval sa pán riaditeľ a spýtavo pozrel na pani učiteľku. „Čo je to za čudné meno?

Marta Demčáková: Nevšedné rozprávky

Snežurík ho počul a bolo mu ho veľmi ľúto. Aj keď sa tešil spolu s deťmi zo snehu a sánkovačky, predsa len mu bolo smutno a ľutoval Ľadulíka. „Ako môžem byť šťastný, keď okolo mňa je niekto veľmi smutný?“ - vyčítal si Snežurík. „Čo mám robiť?“ - rozmýšľal. Keďže na nič neprišiel, nechal to na nasledujúce ráno, pretože ako sa hovorí, ráno je múdrejšie večera. Prišlo ráno a s ním aj skvelý nápad.

Peter S. Milan: Keď príde zima do Snehovej Vsi

„Doparoma, to je dnes mládež! Ani snehuliaka to nevie postaviť. Pripadám si s tým hrdzavým kastrólom na hlave ako bezhlavý rytier. A nič nevidím. Namiesto šable mám v ruke metlu a miesto brnenia len gombíky z uhlia. Darebáci nezbední,“ brblal a metlou si nadvihol priezor. Vykukol jedným okom, potom druhým. A vtom si ju všimol – obďaleč stála slečna Snehuliaková.

Július Belan: Kamaráti zo Snehuliakova 2.

Kuko, Puki a Fibi chodili vždy po škole rovnakým chodníkom domov a po pravej strane míňali obchody. Jedným z nich bolo aj papiernictvo Uhlík. V jeho výklade pyšne stáli krásne školské tašky a peračníky. Fibi sa na ne nevedel vynadívať, ale to len tak jedným očkom, keď bez slova prechádzali popred papiernictvo. Lenže jeho dvaja kamaráti si to všimli.

Kamila Kopsová: Ako sa krotí tiger

On, ten tiger, to je taký môj odpor, ktorý neviem alebo nemôžem vyjadriť. Je to moja obrana, reakcia na situáciu, ktorej nerozumiem alebo s ktorou nemôžem nič urobiť. Ale je to tiež radosť, ktorá chce von a ktorá ešte nepozná pravidlá hry pre dospelých. A to je pre tigra ťažké, keď má zvládnuť všetko to, čo od neho dospelí chcú.

Vladimír Pikora: Zlatý poklad

Musíte škriatkom dôverovať. Už dlhé stáročia uchovávajú zlato v skalách a v jaskyniach . Vedia zo všetkých najlepšie, ako peniaze ukryť.Každá banka má zlato zabezpečné inak.

James Patterson: Denník Šiši Clarkovej

A potom som tu ja, Šiši. Infošky o sebe vám budem dávkovať postupne. Keďže je to môj denník, som v ňom viac-menej stály úkaz. Teraz už poznáte celú bandu. Jeden by si myslel, že si v tomto kvante iných partičiek, klubov a skupiniek nájdeme svoje miesto, no nezapadáme nikam.

Patrick Ness: Sedem minút po polnoci

Netvor zareval ešte hlasnejšie, vrazil päsťou do okna a rozbil sklo, drevo aj tehly. Obrovská ruka zo skrútených konárov schmatla Conora okolo pása a zdvihla ho zo zeme. Vytiahla ho z izby do noci, vysoko nad záhradu, a držala ho oproti kotúču mesiaca. Prsty Conorovi tak tuho stláčali hrudník, že ledva dýchal.

John Boyne: Chlapec v pásikavom pyžame

Bruno otvoril oči dokorán a našpúlil ústa, ako keby chcel povedať O. Cítil, že dvíha ruky, ako vždy keď ho niečo prekvapilo. „Odchádzame z Berlí- na?“ Len čo to vyslovil, začal strácať dych. „Obávam sa, že áno,“ odvetila matka a smutne pokývala hlavou. „Otcova práca je...“