„Moja milá,“ vzala mama dcérku do náručia, „tú knihu si vôbec nečítala. Čo je veľká škoda, pretože v knihách sa ukrývajú desiatky krásnych príbehov a múdrostí, ktoré by si potom mohla stvárniť tancom.“
„Ako vieš, že som ju nečítala?“ spýtala sa smutne.
„Čítajka, Škriatkokrates a kontesa Drahomila ti chceli dať malú príučku o tom, že klamať sa nesmie a každý ti rozpovedal kúsok svojho vlastného vymysleného príbehu. Dobrodružstvo Gullivera v tvojej knihe je úplne, ale úplne iné. Som si istá, že sa ti bude páčiť, keď si ho raz prečítaš,“ povedala mama a poslala dievčence do izieb, aby sa pripravili na slávnosť.
" Keď sa hlasno rozosmiala, využil situáciu a položil jej ruku na stehno. Prestala sa smiať. Spod svojej čiernej kučeravej ofinky naňho pozrela. Bez jediného slova do seba obrátila pohár a vstala. Na ohamih si pomyslel, že sa chystá na odchod. Venoval jej prekvapený pohľad, no vtedy sa usmiala a hodila hlavou smerom k desiatim pozláteným výťahom. Nasledoval ju ako poslušný školáčik. Toto bolo pridobré na to, aby to bola pravda...
Ale v momente, keď za sebou zavrel dvere svohjo luxusne zariadeného apartmánu, sa zmenila. V jej hlase s azrazu ozval kovový podtón, ostrie, ktoré sa nehodilo k tej mäkkej ženskej, priam krehkej osobe, s ktorou dovečeral. Vysvetlenie prišlo rýchlo: tvrdila, že je zo 101.jednotky. A on dobre vedel, o koho ide. Kati z Mossadu..."
