" Ibaže v pitevnej správe je uvedené niečo iné," vzdychla Kennedyová. "Našli ho ležať pri schodisku, tak sa to núkalo ako logické vysvetlenie. Náhlil sa a ublížil si pádom zo schodov - zlomený krk, na ľavej strane lebky stopa po silnom údere. Mal pri sebe aktovku. Ležala otvorená hneĎ vedľa, čo naznačovalo, že sa ponáhľal. Skončil v kancelárii a išiel domov. Vkladal si niečo do aktovky a pošmykol sa na skodisku. Telo našli krátko po deviatej večer, asi hodinu po tom, ako BArlow zvyčajne končil s robotou a padal domov."
"To je možné," pripustil Harper a znovu sa odmlčal. Medzitým sa s autom opäť posunul o meter a znova zasta. "Čo ďalej? Ukázalo sa, ž epríčinou smrti nebol zlomený krk?" "Nie to sa potvrdilo," odvetila Kennedyová. "Ibaže ten krk bol zlomený inak, ako mal byť. Porušenie krčných svalov zodpovedá torznému pohybu, planárnemu."
Torznému? To akože boli skrútené?...."
" Aj tak som však vedel, že sa nemýlil, moje srdce túžilo, aby sa žena otočila, usmiala, aby sa mi srdce rozbúchalo ako raketa vracajúca sa na obežnú dráhu. Nik na mňa doteraz nezapôsobil tak ako Irena. Kým som ju nestretol, neveril som, že žena môže spôsobiť, aby človeku srdce od radosti poskočilo už len preto, že vojde do miestnosti...
"Doteraz som sa nevedel celkom vyrovnať s tým, čo sa jej stalo, nechcel sa posunúť v živote ďalej, ani teraz, ani nikdy, bez ohľadu na to, čo kto vraví alebo robí. Žena sa už takmer stratila, čierne vlasy za ňou poletovali, keď s vnorila do žiary mihotavých svetiel. Keby som šiel za ňou, len by som potvrdil, že som chorobomyselnejší, než si myslím..."
" Á, ahojte! Prepáč, nevšimol som si vás, " zazmrmlal som a pozrel po očko na Xéniinu kamošku. Tmavé vlasy sa jej nádherne vlnili a ja som zatúžil zistiť, či sú aj na dotyk také hebké, ako sa zdajú. Mal som dojem, že na ňu civiem pridlho, tak som rýchlo odvrátil pohľad.
Zároveň som si v duchu vynadal do bláznov, lebo som sa správal ako zaľúbený hanblivý skôlkar. Od chvíle, keď som ju prvý raz zazrel počas zápisu v knižnici, sme sotva prehodili slovko, pretože v jej prítomnosti som zakaždým idiotsky stratil reč..."
" Keď krátko po západe slnka prišiel domov, lampy boli už zažaté a na vysokej povale poskakovali tiene. Chlapci sa zhrčili na zadnej verande, hrali sa so žabou. Frank s nimi nebol, ale Padraic vedel kde je, lebo od drevárne sa ozývali pravidelné údery sekery. Na okamih sa pristavil pri vedrande, aby kopol JAcka do zadku a Boba chytil za ucho...
"Choďte pomôcť Frankovi s drevom, naničhodníci leniví. A nech je to hotové skôr, ako dá mama na stôl večeru, lebo z vás zderiem kožu." Kývol hlavou Fione, ktorá mala plné ruky práce pri sporáku. Nebozkal ju, ani neobjal, manželské náklonnosti pokladal za čosi, čo patrí do spálne...."
" Vanessa LeGrandová je chutná. A možno skôr sexi. To je fuk. Vidím, ako si oblizuje pery a pohadzuje vlaasmi, a je mi jasné, že si to uvedomuje, čo ničí celý dojem. Na zápästí má tetovanie hada a stavil by som sa o náš platinový album, že ďalšie má tesne nad zadkom. Jasné. Keď sa načiahne do kabelky pod diktafón, spod nízkych džínsov jej vykukne drobná tmavá šípka ukazujúca na juh. Fakt trieda.
"Ahoj, Adam, " povie a venuje mi sprisahanecký pohľad, akoby sme boli starí kamaráti. "Rada by som ti povedala, že som vaša veľká fanúšička. Vďaka Collateral Damage som prežila príšerný rozchod v poslednom ročníku na strednej. Takže ďakujem." Usmeje sa na mňa..."
" Boli to výrastkovia s násilníckymi sklonmi, čo sa vyžívajú v šikanovaní a v útokoch na zraniteľnú ženu a jej dieťa. Helen o tom vedela, pretože na ne dozerala. Jeden z najhorších - asociál s tvárou poďobanou akné, istý Steven Green - sa raz pokúsil podpáliť im byt. Našťastie včas dorazili hasiči, takže si to odniesla len hala a vstupná miestnosť, no Máriu a Annie to zlomilo...
Keď ich Helen vypočúvala, zreteľne vnímala, ako veľmi sa boja. Bol to pokus o vraždu a niekto zaň musel niesť zodpovednosť. Snažila sa, no prípad sa nedostal pred porotu, pretože chýbali svedkovia. Helen naliehala aby sa presťahovali, Maria tvrdohlavo trvala na svojom. Ten byt je ich domovom, krvopotne si ho upravili, aby vyhovoval požiadavkám imobilnej Anny. Ako by mohli len tak odísť? Maria predala zvyšok cenností a prostriedky investovala do zabezpečenia. O štyri roky vybuchla výrobňa drog. Až dovtedy výťah fungoval a byt č.408 bol relatívne šťastným domovom. Teraz sa zmenil na väzenie..."
