" Priznávam, že teraz doma maškrtím, no vyberám si iba kvalitné maškrty. predtým, ako som sa nezamýšľala, či je vhodnejšie tlačiť do seba cukríky, zemiakové lupienky z vrecúška alebo krekery zo škatule. Teraz sa takýmto lahôdkam vyhýbam. MAškrtím kvalitne - grécky jogurt s čučoriedkami, misku paradajkovej polievky alebo ovocie. A polnočné nezdravé dobrôtky, bez ktorých som sa kedysi nezaobišla, som celkom vylúčila...
S manželom teraz, keď máme deti, večeriame dosť zavčasu a po zavčasu a po večeri sa mi už nič nežiada. Zistila som, že keď si dám kvalitnú, vyváženú večeru a ľahký dezert, chuť namaškrtenie úplne potlačím. Radím vám, aby ste nekvalitné pochúťky domov nenosili a v potravinách okolo regálov s nimi radšej ani nechodili. KeĎ ich nebudete mať poruke, po čase vám vôbec nebudú chýbať....."
" Jeho hlas ju upokojuje, čičíka, jeho ramená si ju privinú. Len tak, z ničoho nič, celkom nečakaná nežnosť. Jeho ruky, slnečná páľava, jej pokožka. Zaspala som. Je to moja vina, musíme ich nájsť. Kde sú, božemôj, kde len sú? Čo som to vykonala, musíme sa vrátiť, musíme ich hladať, stratili sa, sú preč, jednoducho preč. Čo ak sú mŕtvi? Kričí. Vytrhne sa mu z náručia, mláti sa po tvári, zas a znova, viní sa z toho, čo sa stalo. Je to moja vina, vrieska. Keď ju pevne zovrie, mláti aj jeho, plače, chce sa mu vytrhnúť, teraz musí robiť všetko správne..."
Blumová. Všetko, čo teraz povie, všetko, čo spraví, ho musí presvedčiť, musí jej veriť, nesmie zapochybovať, ani na sekundu, ten neznámy pekný muž. Dovolí, aby ju pevne stisol v náručí, sú si celkom blízko, jej tvár na jeho hrudi, on ju drží, ona rýchlo dýcha, vdychuje jeho vôňu, počúva jeho hlas, ktorý šepká. Volám sa Mark. Som policajt, všetko bude, ako má byť....
" Kedysi dávno kľačal rytier pri mojich nohách a prisahal..." nahlas spomínala jedného večera Juliana, sediac v priestrannej svetlici mestského domu. Dívala sa pritom d plamňov v kozube, aby nemusela hľadieť do tváre svojmu poručníkovi grófovi Tárcaiovi. Vonku sa poriadne ochladilo. Najradšej by už bola doma, obklopená známymi tvárami a lesmi, ktoré jej veľmi chýbali, chýbala jej domáca kucyňa. Celý mesiac žila ako vo sne. Samé plesy, turnaje, hostiny a dvorné intrigy...
Zakrátko pochopila, ako to v kráľovskom paláci chodí Že aj tam ako všade inde žijú úprimní i falošní ľudia. Tí druhí neváhali rozdupať jej nevinné detské sny na prach a obrať ju o všetky ilúzie. Škodorastne jej zvestovali, že poslednou Imrichovou milenkou bola práve Barbora Podmanická, ktorá sa ňu zlomyseľne vyškierala zakaždý, keď sa stretli..."
" Simone postupne opisovala prvú noc, keď sa zobudila s pocitom, že niekto cudzí je v byte. Ako zacítila cigaretový dym v kuchyni, dvere na chodbu našla otvorené a z chladničky sa šírilo slabé svetlo...
"A Erik?" pobádal ju Kennet. "Co robil on?" Chvíľu váhala, potom pozrela otcovi do očí a povedala: "Neveril mi...povedal, že niekto z nás musí byť námesačný."
"Do čerta," rozhorčoval sa Kennet. Simone cítila, ako sa jej tvár znova mraštila. Otec obom nalial kávu, poznamenal si niečo na papier a vyzval ju, aby pokračovala. Porozprávala mu o injekcii do ruky, ktorá ju zobudila nasledujúcu noc, ako vstala a počula z Benjaminovej izby zvláštne zvuky..."
"Jeho sny postupne podobu. Štrnásť poondených mesiacov v exile - to bolo o štyri viac, než presedel v base, a podstatne krajších. Napodiv však ho zožieral takmer rovnaký nepokoj. Najhoršie boli noci. Chatrče z trávy, turistické ubytovne, letiskové hotely či luxusné ubytovanie, v akom práve žil - to na veci nič nemenilo. Nespavosť nezávisela od toho, z čoho je utkaná posteľná plachta...
Na začiatku cesta sa usiloval získať nejakú spoločnosť. Stačili chcichotajúce sa stopárky, ktorým zastavil na ceste, alebo baby, čo balil na divokých párty, najmä ak sa ukázalo, že sa vydržia baviť celú noc. Neskôr, keď mal plné zuby trápnych rozhovorov po sexe aj hrania na plážového trubadúra v štýle "och, baby, ochránim ťa, lebo svet je plný rozličných nástrah", rozhodol sa radšej využívať ponuku hotelového baru. No v tejto chvíli si už ani nepamätal, kedy naposledy cítil blízkosť ľudskej bytosti..."
