" Mladý muž zaplatil za obed a dopil víno, čo zostalo vo fľaške. potom sa aj on vybral hore. Dievča malo šaty poskladané na jednej z vangoghovských stoličiek a čakalo ho v posteli pod plachtou. Vlasy mala rozprestreté po celom vankúši, oči sa jej smiali, a keď nadvihol plachtu, privítala ho: Ahoj drahý. Chutil ti obed?"
Potom ležali vedľa seba a ona mala hlavu na jeho pleci, boli šťastní a malátni, a on cítil, ako dievča hýbe hlavou zboka nabok a ako mu ňou hladká líce. Bolo hodvábne, len trochu zdrsnené slnkom a morom. Potom si prehodila vlasy do tváre tak, že sa dotýkala, keď pohla hlavou, a začala sa s ním hrať, najprv opatrne, skúmavo, potom s pôžitok. "Miluješ ma, však ?" spytovala sa....
" Teplota tela bola veľmi nízka, lekár Billovi vysvetlil, že práve to ju udržalo na žive. Zatiaľ sa však nevedel vyjadriť k jej zdravotnému stavu, ale podľa polohy, v akej ju našli na snehu - ležala ako handrová bábika -, sa domnievali, že dievča má poranenú chrbticu a krk....
Napätie v sanitjke sa dalo krájať. Lili prikrývali ďalšími izotermickými fóliami, aby ju zahriali. Našťastie ležala na snehu len niekoľko hodín, keby to trvalo dlhšie, malo by to katastrofálne následky, no aj tak nebola mimo nebezpečenstva. Tlak amla znepokojivo nízky. Bill z nej nespúšťal zničený pohľad a nežne jej hladil ruku..."
" Mladý, menom Robert Jordan, bol náramne hladný a mal veľké obavy. Hladný býval často, ale obavy nemával, lebo mu nezáležalo na tom, čo sa mu stane, a zo skúsenosti vedel, ako ľahko sa človek môže v tomto kraji pohybovať za nepriateľskými líniami...
Ľahko sa možno pohybovať za nimi, takisto ľahko ich možno prejsť, ak má človek dobrého sprievodcu. Ťažké je len premýšľať, čo sa človeku stane, ak ho chytia; to a rozhodnúť sa, komu dôverovať. Ľuďom, s ktorými človek pracuje, musí dôverovať úplne, alebo vôbec nie, a teraz sa treba rozhodnúť, komu dôverovať. Ani pre to, ani pre ono nemal obavy. Išlo o iné veci...."
" Zvláštny spôsob života, pomyslela si. Očami sledovala manžela, ktorý pristúpil k dievčine, aby zaplatil účet. Vie len to, že sa potrebuje rozprávať s anjelmi! Nechal všetko tak, nasadol do lietadla, cestoval dvanásť hodín, aby prišiel na túto pumpu, vyzbrojil sa trpezlivosťou na štyridsaťdňový pobyt, a to všetko preto, aby sa porozprával - presnejšie pokúsil porozprávať - s anjelom strážnym...
Usmial sa na ňu a ona mu úsmev opätovala. Napokon to nie je také zlé. Musia riešiť bežné nepríjemnosti, platiť účty, diskontovať šeky, navštevovať ľudí len zo slušnosti aj prednášať sa cez ťažkosti. Ale ešte veria v anjelov. "Podarí sa nám to", povedala. "Ďakujem za to 'nám', " odvetil. Ale mág som tu ja."
" Prešiel som cez Fleet Street a zabočil na Shoe Lane , keď som to zbadal. Niečo sa mihlo na okraji môjho zorného poľa, sotva čo by okom žmurkol, a hneď to zasa zmizlo. Zvrtol som sa s dlaňou na kostenej rúčke noža, ktorý odvtedy, čo žijem na úteku, nosím za opaskom, ale ulica ulica bla takmer prázdna...
Blížila s aku mne iba stará žena v tenkej halenke zhrbená pod ťarchou koša. Zdvihla zrak, a keď videla, že siaham po noži, hodila všetko na zem a zvrieskla tak, že to akiste počuli až v Southwarku na druhom brehu Temže.
"Nie, nebojte s dobrá žena, " ukázal som jej prázdne dlane na znak čistých úmyslov, no cudzím prízvukom som situáciu iba zhoršil....
