Robin S. Sharma: Kto bude plakať, keď umrieš?

Buďte zmenou, ktorú si najviac želáte vidieť okolo seba. Len čo to urobíte, váš život sa zmení.

Tamina Berger: Dotyk smrti

Cítila som sa bezmocná ako malé dieťa.

Viliam Šimunek: Dávne hriechy

Keď som konečne vyšiel z letiskovej haly, pochmúrna obloha sa ešte viac zatiahla, začalo silno fúkať a po nesmelo padajúcich prvých kvapkách sa prihnala pravá letná búrka.

Robert T. Kiyosaki : Bohatý otec, chudobný otec

Jeden otec napríklad zvykol hovoriť: „To si nemôžem dovoliť.“ Ten druhý zakazoval podobné slová používať. Namiesto toho trval na tom, aby som sa vždy pýtal sám seba: „Ako si to môžem dovoliť?“

Veronica Rossiová: Putovanie večnou nocou

" Medzi stromami sa čosi mihlo. Potom mu do zorného poľa vbehla Aria.... Sokol ani nespomalil. Jednoducho nechal všetky svoje veci spadnúť na zem a šprintoval k nej. Hneď nato sa mu vrhla do náručia, pevná a voňavá. Tuho si ju privinul. "Chýbala si mi, " šepol jej do ucha. Nevedel sa jej nabažiť. Strašne si mi chýbala...."

Matthew Quick: Odpusť mi, Leonard Peacock

" Vždy keď som mal chvíľu volna,premýšľal som, čo asi skrýva herr Silverman.... ..a v duchu som sa usiloval rozlúsknuť jeho tajomstvo, pričom som vytváral najrôznejšie samovražedné scenáre a vymýšľal som jeho minulosť. Niekedy som si predstavoval, že rodičia ho bili vešiakmi a držali ho o hlade...

Marek Zákopčan: Plamene hriechu

" Budem ťa volať Lenora. A sľubujem, že ťa ochránim pred každou zlobou." Zasmial sa.... "Máme podobné osudy. Obaja sme odsúdení na pomoc iných. Ty však na rozdiel odo mňa ani netušíš, do akého pekla si sadostala. Nedopustím, aby ti ktokoľvek ublížil. Prisahám, ako že ma volajú Pútnik..."

Michael Ende: Nekonečný príbeh

" Podišiel ku kreslu, pomaly natiahol ruku a dotkol sa knihy - vtom niečo v jeho vnútri šťukli, ako zaklapla pasca... Bastiaána sa zmocnil temný pocit, že týmto dotykom sa začalo niečo neodvoľatelné, čo nedá zastaviť. Vzal knihu a obzeral si ju zo všetkých strán.. Keď si ešte raz prezeral väzbu, všimol si dva had, svetlého a tmavého, ktoré sa navzájom hrýzli do chvosta, takže vytvárali ovál. V tom ovále boli nezvyčajne poskrúcané písmená nadpisu : NEKONEČNÝ PRÍBEH....

Morho: Veľký návrat viery

V tomto čase bola trendom myšlienka, ktorá sa vracala naspäť v čase a presviedčala ľudí, že Zem je v skutočnosti plochá a na jej okraji sa každý zrúti do bezodnej priepasti.

Jana Plauchová: Večnosť omylov

Keby jednoducho prešiel okolo tých dverí a nevošiel do nich, nestalo by sa... nie nič, tak veľmi zase sám seba oklamať nedokázal, ale veľa.

Donato Carrisi: Našepkávač

Ľudia sa zmobilizovali a boli pripravení vziať spravodlivosť do vlastných rúk.

Zygmunt Miloszewski: Hnev

Monochromatické nokturno zívajúce chladom a prázdnotou.