Allen Zadoff: Chlapec Nikto

"Na kuchynskej linke si vsimnem drahy stojan na noze. Jeden otvor je prazdny. Je to velky otvor. Chýbajúci nôž by mohol poslúžiť ako zbraň. Rýchlo sa poobzerám. Kuchynský drez. Nôž je položený na drevenej doske pri dreze, asi tri metre od nás. To je bezpečná vzdialenosť..."

Miro Hrubjak: Chobotnička

Keby bol Daniel vtedy poslúchol Monikinu radu, mal by zrejme niekoľko dlhých mesiacov život oveľa jednoduchší. Hoci, ktovie, možno by ho osud dobehol niekde inde.

Shane Kuhn: Zabi svojho šéfa

"Ak čítate tieto riadky, patríte medzi nových zamestnancov ľudských zdrojov a.s. gratulujem vám, a zároveň vyjadrujem úprimnú sústrasť. Prinajmenšom je isté, že stojíte na začiatku kariéry, ktorú nikdy nenazvete nudnou. Uvidíte zaujímavé miesta. Spoznáte množstvo jedinečných a podnetných ľudí, z najrozličnejších oblastí života. A budete ich zabíjať."

Nele Neuhausová: Hlboké rany

"Keby sa to dozvedela jeho žena, deti alebo rodičia, nikdy v živote by mu neodpustili. Vyrazil zo seba taký hlboký vzdych, že dve starenky z predných radov sa udivene obzreli. Rýchlo si znovu položil hlavu do dlaní a preklínal svoju vieru, ktorá z neho spravila zajatca morálnych predstáv vštepených výchovou. Nech sa obracia, ako chce, odpustenia sa nedočká, kým svoj čin úprimne neoľutuje. Bez ľútosti nie je možné pokánie ani odpustenie..."

Stephen J. Cannell: Podpis vraha

"Vtedy som si nevšimol varovné signály. Nepýtal som sa, prečo dvaja Zackovi partneri požiadali o preloženie a prečo mal za posledných šesť mesiacov dve takmer smrteľné havárie. Nezamýšľal som sa nad tým, prečo to dotiahol iba na detektíva druhej triedy, teda o stupeň nižšie ako ja, hoci bol o dva roky starší. Jednoducho som tomu nevenoval pozornosť rovnako ako jeho večne červeným očiam a popraskaným žilkám na lícach.."

Douglas Preston: Netvor z Florencie

"Zločin sa stal krátko po polnoci. Jediný nepriamy svedok - farmár, ktorý býval na druhej strane cesty - údajne počul Lennonovu skladbu Imagine z auta zaparkovaného na lúke. Pieseň z ničoho nič stíchla, akoby uťal. Výstrely z pištole - podľa nábojníc nájdených na mieste činu kaliber dvadsaťdva, náboje série Winchester H - nepočul. Cimmino dodal, že obidve obete nemali nepriateľov okrem muža, ktorému dala Carmela kopačky, keď sa začala stretávať s Giovannim..."

Robert Ellis: Vražedné mesto

"Chcela mu niečo povedať, no bála sa, že ju prezradí tón hlasu. Rada by si ešte pospala so svojim tajimstvom, sama sa s ním tešila ešte jednu či dve noci, kým nevystihne tú najsprávnejšiu chvíľu. Vedela, že to nebude ľahké. Aj to, že James sa nebude tešiť tak ako ona. Minulý týždeň mu čosi párkrát naznačila, aby ho pripravila, no pokusy sa skončili veľkou hádkou. Príšernou škriepko, ktorá trvala dlhšie než obyčajne..."

Robert Ellis: Vražedné mesto

"Chcela mu niečo povedať, no bála sa, že ju prezradí tón hlasu. Rada by si ešte pospala so svojim tajimstvom, sama sa s ním tešila ešte jednu či dve noci, kým nevystihne tú najsprávnejšiu chvíľu. Vedela, že to nebude ľahké. Aj to, že James sa nebude tešiť tak ako ona. Minulý týždeň mu čosi párkrát naznačila, aby ho pripravila, no pokusy sa skončili veľkou hádkou. Príšernou škriepko, ktorá trvala dlhšie než obyčajne..."

Lars Kepler: Svedkyňa ohňa

"Elisabet mala mať schôdzku s novou chovankyňou Vicky Bennetovou, no pre konflikt medzi Mirandou a Tuulou na ňu neostal čas. Vicky opatrne pripomenula, že sa večer mali porozprávať. Zarmútilo ju, že sa rozhovor odsunul, a tak rozbila hrnček a dorezala si brucho a zápästia. Keď za ňou Elisabet prišla, ukrývala si tvár v dlaniach a po predlakiach jej stekala krv..."

Karin Fossum: Keď diabol svieti na cestu

"Vlastne sa nebojíme smrti. Len toho, že sa na nás zabudne. Vieme, že to príde a tá myšlienka je na nevydržanie, nemyslíš? Čas plynie a my sa staneme zriedkavými hosťami v mysliach pozostalých. Tých, čo vyprázdňujú domy a delia sa o majetok. Vyhadzujú smeti. A zabúdajú. Keby sme vedeli, že večer ktosi z času na čas zapáli sviečku a bude na nás chvíľu spomínať - či by sme potom odchádzali zo sveta zmierení? Za mňa nezapáli sviečku nik. Kto by to aj spravil ? Sama som sa pričinila o to, že moje meno budú vyslovovať s hrôzou a začudovane..."

Robert Crais: Posledný detektív

"Deje sa nasledovné. Obloha potemnie a cintorín zahalí hmla. Machom zarastené pokrútené konáre starého duba sa kolísšu v nočnom vánku. Neviem, kde to miesto je, ani ako som sa tam dostal. Bojím sa. V pohasínajúcom svetle sa trepotajú tiene, počujem tiché hlasy, no nerozumiem im. Jeden duch môže byť moja matka a druhý môj otec, ktorého som nikdy nepoznal. Chcem sa ich spýtať, kto leží v tom hrobe, no keď sa k nim obrátim, čelím zas len temnote. Nemám sa koho spýtať, nemá mi kto pomôcť. Som sám...."

Thomas Perry: Syn zabijaka

"Bola som dnes ráno u Veasyovcov. Majú záhradku, že by sa dala zakryť posteľnou plachtou, a on si vozí na pikape kopy hnojiva? načo, preboha? A ešte čosi: zlostíte sa ako čert a nemyslím, že by vás to tak naštvalo, keby ste si tiež nemysleli, že je to vražda. Takže, aspoň my dvaja, ak už nikto iný, sa na tom zhodneme. Keby ste si nemysleli, že tento prípad je dôležitý, teda, že je to vražda, bolo by vám srdečne jedno, že nás z neho odvolajú..."