" Ibaže v pitevnej správe je uvedené niečo iné," vzdychla Kennedyová. "Našli ho ležať pri schodisku, tak sa to núkalo ako logické vysvetlenie. Náhlil sa a ublížil si pádom zo schodov - zlomený krk, na ľavej strane lebky stopa po silnom údere. Mal pri sebe aktovku. Ležala otvorená hneĎ vedľa, čo naznačovalo, že sa ponáhľal. Skončil v kancelárii a išiel domov. Vkladal si niečo do aktovky a pošmykol sa na skodisku. Telo našli krátko po deviatej večer, asi hodinu po tom, ako BArlow zvyčajne končil s robotou a padal domov."
"To je možné," pripustil Harper a znovu sa odmlčal. Medzitým sa s autom opäť posunul o meter a znova zasta. "Čo ďalej? Ukázalo sa, ž epríčinou smrti nebol zlomený krk?" "Nie to sa potvrdilo," odvetila Kennedyová. "Ibaže ten krk bol zlomený inak, ako mal byť. Porušenie krčných svalov zodpovedá torznému pohybu, planárnemu."
Torznému? To akože boli skrútené?...."
" Aj tak som však vedel, že sa nemýlil, moje srdce túžilo, aby sa žena otočila, usmiala, aby sa mi srdce rozbúchalo ako raketa vracajúca sa na obežnú dráhu. Nik na mňa doteraz nezapôsobil tak ako Irena. Kým som ju nestretol, neveril som, že žena môže spôsobiť, aby človeku srdce od radosti poskočilo už len preto, že vojde do miestnosti...
"Doteraz som sa nevedel celkom vyrovnať s tým, čo sa jej stalo, nechcel sa posunúť v živote ďalej, ani teraz, ani nikdy, bez ohľadu na to, čo kto vraví alebo robí. Žena sa už takmer stratila, čierne vlasy za ňou poletovali, keď s vnorila do žiary mihotavých svetiel. Keby som šiel za ňou, len by som potvrdil, že som chorobomyselnejší, než si myslím..."
" Boli to výrastkovia s násilníckymi sklonmi, čo sa vyžívajú v šikanovaní a v útokoch na zraniteľnú ženu a jej dieťa. Helen o tom vedela, pretože na ne dozerala. Jeden z najhorších - asociál s tvárou poďobanou akné, istý Steven Green - sa raz pokúsil podpáliť im byt. Našťastie včas dorazili hasiči, takže si to odniesla len hala a vstupná miestnosť, no Máriu a Annie to zlomilo...
Keď ich Helen vypočúvala, zreteľne vnímala, ako veľmi sa boja. Bol to pokus o vraždu a niekto zaň musel niesť zodpovednosť. Snažila sa, no prípad sa nedostal pred porotu, pretože chýbali svedkovia. Helen naliehala aby sa presťahovali, Maria tvrdohlavo trvala na svojom. Ten byt je ich domovom, krvopotne si ho upravili, aby vyhovoval požiadavkám imobilnej Anny. Ako by mohli len tak odísť? Maria predala zvyšok cenností a prostriedky investovala do zabezpečenia. O štyri roky vybuchla výrobňa drog. Až dovtedy výťah fungoval a byt č.408 bol relatívne šťastným domovom. Teraz sa zmenil na väzenie..."
" Čakali teda ďalej. Nadávali a hádali sa, napätie sa stupňovalo. Guy vybavil každodenný telefonát do Washingtonu, tentoraz dosť nepríjemný. Neprestajne pozorovali červeného Chrobáka. Pri každom prílete vyťahovali ďalekohľady a mobilné telefóny. Prvý deň to bolo šesťkrát. Druhý deň päťkrát. V domčeku bolo prihorúco, presunuli sa teda von - Američania driemali v záhrade pod stromom, ktorý vrhalaspoň trochu tieňa, a Brazílčania vpredu pri plote hrali karty...
Guy a Osmar sa išli previezť na aute a prisahali, že ho chytia, ak sa niekedy vráti. Osmar sebaisto tvrdil, že sa určite vráti. Možno vycestoval len za služobnými povinnosťami. Chytia ho a identifikujú, a ak sa náhodou zase pomýlia, jednoducho ho hodia do priekopy a ujdú. Nebolo by to po prvý raz..."
