Patrick Ness: Sedem minút po polnoci

Netvor zareval ešte hlasnejšie, vrazil päsťou do okna a rozbil sklo, drevo aj tehly. Obrovská ruka zo skrútených konárov schmatla Conora okolo pása a zdvihla ho zo zeme. Vytiahla ho z izby do noci, vysoko nad záhradu, a držala ho oproti kotúču mesiaca. Prsty Conorovi tak tuho stláčali hrudník, že ledva dýchal.

Pavol Dobšinský: Prostonárodné slovenské povesti

Keď sa či jeden, či druhý z nás bude stadiaľto vracať, aby vedel, ako sa druhému vodí, vyrežme si tu do tejto lipy mená a pozapichujme nože! Kto sa skorej vráti, nech vytiahne nôž z bratovho mena, a keď vyjde krv, môže vedieť, že mu je brat živý, ale ak potečie voda, istotne je mŕtvy.“

Pavol Dobšinský: Prostonárodné slovenské povesti II

Raz vo sviatok dlhšie si hovel v posteli a pozeral hore na hniezdo. Ako tak pozerá, vtáčik vystrel ľavô krídelce a tu sa kupcovi zdalo, že sú tam dáke litery. Zdvihne sa na posteľ a tu pod tým krídelcom videl napísanô: „Kto zo mňa srdce zje, bude kráľom, a kto moje ľavô krídlo, každú noc bude mať sto dukátov pod hlavou.“

Catherynne M. Valenteová: Dievča, ktoré spadlo pod Čarokraj a zažilo tam veselice

Septembrine tajomstvo bolo toto: bola v Čarokraji. Počas trvania sveta sa to prihodilo aj iným deťom. Je o tom veľa kníh, čítajú ich už dlhé roky chlapci aj dievčatá, vyrábajú si drevené meče, papierových kentaurov a čakajú na návrat. Septemberine čakanie skončilo minulé leto. Bojovala so zlomyseľnou kráľovnou a krajinu zachránila pred jej krutosťou.

Michael Bond: Paddington, pomocník na pohľadanie

Paddingtonovi nebolo treba dvakrát hovoriť. Kým Brownovci mali plné ruky práce s balením piknikovej výbavy do auta, rýchlo vbehol dovnútra, kde ho už čakali raňajky. Rád skúšal nové veci a na výlet sa tešil. Na bývaní s Brownovcami bolo úžasné, že o prekvapenia tu nikdy nebola núdza.

David Walliams: Krysburger

Žeby to bola škrečkovská vražda? hútala. Ale kto by sa chcel zbaviť bezbranného malého škrečka? Nuž, ak dočítate túto knihu, dozviete sa to. A zistíte aj to, že na svete sú ešte oveľa horší ľudia. V tejto knižke na vás číha najhorší človek na svete. Nebojíte sa? Tak čítajte ďalej...

Kiki Thorpe: Víly Nevíly: Mrknutím oka

„Bolo to mrknutie ako každé iné, kým som sa nevrátila späť,“ pokračovala teda Prila. „Lenže keď som sa ocitla v Krajine Nekrajine, tie dievčatá tu boli tiež! Musela som ich nejako priviesť so sebou!“

James Patterson: Môj brat robot: Roboti sa z bláznili!

Ak máte ráno pred školou problém vyliezť z postele, mali by ste robiť to, čo ja: žiť s robotmi! Verte mi. Celý náš dom je plný robotov, ktorí hrčia, svištia, hukocú a potulujú sa hore-dolu. Všetkých zostrojila moja mama. Nie je tak celkom šialená vedkyňa, no má k nej dosť blízko.

James Patterson: Môj brat robot

V každom prípade nadišiel čas na mamin veľký, nesmierne dôležitý experiment, ktorý spočíva v tom, že mám ísť do školy s chodiacim a rozprávajúcim plasťá- kom. „Predstieraj, že je tvoj brat,“ poradí mi mama. „Nemám brata.“ „Veruže už máš.“ Verili by ste tomu? Ja nie

Lou Kuenzler: Viola súrne potrebuje psa!

Strýko Max je najúžasnejší, najfantastickejší , strýko na svete, ale ani on nemôže zariadiť, aby som mala doma živého vlka. (Borisovi by sa nepáčilo v našom malom radovom domčeku – určite hlavne preto, že nemám ani vlastnú izbu, ale bývam so svojou strašnou sestrou, puberťáčkou Tiffany.) Ale – a to je fakt – strýko Max sľúbil, že mi raz možno daruje šteňa.

Kiki Thorpe: Víly Nevíly: Púpavové želania

Nikto nevedel, ako sa ten priechod medzi dvoma svetmi vlastne objavil – dokonca ani víly, ktorých kúzlo dievčatá do Krajiny Nekrajiny prvýkrát priviedlo. Pre Miu to však bol úplný splnený sen. Len si predstavte, že môžete navštíviť svet víl, kedykoľvek sa vám zachce – jednoducho len preleziete plotom na vlastnom dvore!

Kiki Thorpe: Víly Nevíly: Medzi svetmi

Než prišla s kamarátkami do Hviezdnej roklinky, nepripadala si Linda nikdy nijako zvláštna. Nebola ani krásna ako jej kamarátka Mia, ani statočná ako kamarátka Katka. Nebola dobrá v športoch a ani v škole nedostávala tie najlepšie známky. No, v skutočnosti si Linda nebola istá, či je dobrá vôbec v niečom. To sa však zmenilo, len čo začala tráviť čas so zvieratkovými vílami. Linda sa učila, ako načúvať zvieratkám, ako ich sledovať a počúvať ich. A mala na to naozaj talent!