Branislav Jobus: Zvon

Všetci traja sa obrátila na zakliatu vílu a Máriška Brmboľkatá s vyvalenými okáľmi si to ako prvá dovolila vysloviť nahlas :"Všetci ste to počuli ....zvon...zvon je to, Je to zvon ! " Nadšená Lesanka sa hodila okolo krku svojmu kamarátovi Bratkovi.

Branislav Jobus: Ja nič, ja muzikant

Veď ja vám ukážem, vy zgerba červotočia! Veď ja vám to zrátam ! To už sa pán barón vôbec neovládal a doslova vybuchoval hnevom, len tak praskalo. Prvé mu napadlo ísť do knižnice a zo svojej bohatej zbierky vyhrabať dielo obĺúbeného rakúsko - uhorského chemika MOŽNOSTI LIKVIDÁCIE DREVOKAZNÉHO HMYZU.

Hanna Johansen: Ja som tu len mačka

A teraz? Nemožné sa stalo skutočnosťou. Zvykla som si naňho. Zvykla som si dokonca na jeho zápach, hoci... Ale Vám predsa netreba vysvetľovať, ako smrdí pes. Aj keď neprší. Človek sa až musí pýtať, ako nejaké zviera vydrží stále cítiť v nose takýto zápach.

Mária Ševčíková-Vrkoslavová: Šťastná Ježibaba

„Marbuel, mal som ťa rád, všeličo som ti aj prepáčil, aj odpustil. Ďalej sa však už nemôžem pozerať na tvojich nešťastných a smutných rodičov. Keď si s tebou nevieme poradiť tu v pekle, poradí si s tebou život. Sám musíš skúsiť, aké je to – žiť bez rodiny, bez pomoci...,“ trikrát zatlieskal a... Marbuel sa ani nenazdal a ocitol sa v tmavom Čiernom lese. Len akoby z veľkej diaľky počul posledné Luciferove slová: „Zo smutnej samoty ťa vyslobodí pochvala toho, komu pomôžeš...“

Frauke Scheunemannová: Winston: Agent Tichá labka

Tak sme sa s Odetou prirodzene spriatelili, a kedykoľvek sa stretneme na dvore, príjemne sa porozprávame aj o malichernostiach, ako je počasie či aké bolo práve skonzumované jedlo. Za hrdinu – takého, akým som bol vo svojom sne – ma však Odeta určite nepokladá. Zatiaľ. Som však pevne rozhodnutý, že sa to musí zmeniť.

Mary Kelly: Zvierací záchranári: Zasnežená červienka

„Viem,“ vzdychol si Evan. „Myslím na darčeky, ktoré dostanem pod stromček.“ Už tam nejaké ležali. Evan si k nim v noci sadol a snažil sa zistiť, čo v nich môže byť. Horšie však bolo, že Poppy sa ich pokúšala rozbaliť. Už dvakrát sa jej to podarilo, preto Evan striehol, aby sa tých jeho ani nedotkla.

Ivona Březinová: Začarovaná trieda

Traja noví žiaci mali asi tiež svoje skúsenosti. Mrkli na seba, potom ten prvý postúpil o krôčik dopredu a riekol tak, aby to všetci počuli: „Ja som Čáryfuk.“ „Ktorý Čáryfuk?“ chcela vedieť pani učiteľka. „Peter Čáryfuk alebo Pavol Čáryfuk, alebo azda Michal? Musíš nám, chlapče, povedať celé meno. Pozri, ja som Eva Oriešková, a ty?“ „Ja som Čáryfuk Demeter,“ upresnil chlapec. „Čáryfuk Demeter?“ začudoval sa pán riaditeľ a spýtavo pozrel na pani učiteľku. „Čo je to za čudné meno?

Marta Demčáková: Nevšedné rozprávky

Snežurík ho počul a bolo mu ho veľmi ľúto. Aj keď sa tešil spolu s deťmi zo snehu a sánkovačky, predsa len mu bolo smutno a ľutoval Ľadulíka. „Ako môžem byť šťastný, keď okolo mňa je niekto veľmi smutný?“ - vyčítal si Snežurík. „Čo mám robiť?“ - rozmýšľal. Keďže na nič neprišiel, nechal to na nasledujúce ráno, pretože ako sa hovorí, ráno je múdrejšie večera. Prišlo ráno a s ním aj skvelý nápad.

Peter S. Milan: Keď príde zima do Snehovej Vsi

„Doparoma, to je dnes mládež! Ani snehuliaka to nevie postaviť. Pripadám si s tým hrdzavým kastrólom na hlave ako bezhlavý rytier. A nič nevidím. Namiesto šable mám v ruke metlu a miesto brnenia len gombíky z uhlia. Darebáci nezbední,“ brblal a metlou si nadvihol priezor. Vykukol jedným okom, potom druhým. A vtom si ju všimol – obďaleč stála slečna Snehuliaková.

Július Belan: Kamaráti zo Snehuliakova 2.

Kuko, Puki a Fibi chodili vždy po škole rovnakým chodníkom domov a po pravej strane míňali obchody. Jedným z nich bolo aj papiernictvo Uhlík. V jeho výklade pyšne stáli krásne školské tašky a peračníky. Fibi sa na ne nevedel vynadívať, ale to len tak jedným očkom, keď bez slova prechádzali popred papiernictvo. Lenže jeho dvaja kamaráti si to všimli.

Kamila Kopsová: Ako sa krotí tiger

On, ten tiger, to je taký môj odpor, ktorý neviem alebo nemôžem vyjadriť. Je to moja obrana, reakcia na situáciu, ktorej nerozumiem alebo s ktorou nemôžem nič urobiť. Ale je to tiež radosť, ktorá chce von a ktorá ešte nepozná pravidlá hry pre dospelých. A to je pre tigra ťažké, keď má zvládnuť všetko to, čo od neho dospelí chcú.

Vladimír Pikora: Zlatý poklad

Musíte škriatkom dôverovať. Už dlhé stáročia uchovávajú zlato v skalách a v jaskyniach . Vedia zo všetkých najlepšie, ako peniaze ukryť.Každá banka má zlato zabezpečné inak.