Jeanne Betancourt: Vráť mi môjho poníka

„Budeme sem chodiť celé le... “ Anna sa v polovici slova zháčila. Dievčatá z Pony tímu si vymenili smutné pohľady. Spomenuli si, že Lulu už čoskoro nebude mať poníka. Teraz sa už totiž každým dňom mala vrátiť domov z internátnej školy Snehulienkina skutočná majiteľka, Rema Baxterová. Lulu potom bude musieť Snehulienku vrátiť. Spomenuli si aj na to, že Lulu sa veľmi skoro odsťahuje.

Jeanne Betancourt: Poník zachraňuje

Annin otec bol dobrovoľný hasič a mal na starosti prípravu hier a kolotoče. Tento rok sa spýtal Anny a jej priateliek – Lulu Sandersovej a Pam Crandalovej – či by ako atrakciu mohli ponúkať jazdu na ich poníkoch. „Jazdy na poníkoch budú veľký hit,“ povedal im. „Decká jazdy na poníkoch zbožňujú.“ Pony tím okamžite súhlasil. A teraz nadišiel jarmočný deň a Anna sa nemohla dočkať, kedy sa začne!

Jeanne Betancourt: Chcem poníka

Usilovala sa nebyť smutná, a tak začala uvažovať o posledných dvoch rokoch, ktoré prežila v Anglicku so svojím otcom. Každý týždeň strávila dve popoludnia, či už pršalo alebo svietilo slnko, v jazdeckej škole, kde sa učila jazdiť na waleskom poníkovi, ktorý sa volal Zázvor. Na Zázvorovi sa Lulu naučila kráčať, klusať, cválať a skákať

Jeanne Betancourt: Poník nesmie odísť

Anna si nedokázala predstaviť, že by sa kvôli škole vzdala Orieška. Potom si spomenula na problém, na ktorý sa jej počas celého dnešného rána podarilo zabudnúť. Len čo sa jej v mysli znova vynorila celá tá hrozná pravda, do očí jej vhŕkli slzy. Aj ona sa bude musieť vzdať svojho poníka kvôli škole. Akurát v jej prípade bolo problémom to, že školu nenávidí, a nie to, že ju má rada.

Jeanne Betancourt: Príliš veľa poníkov

„Budem pomáhať mame zacvičovať nové poníky,“ povedala Pam. „A hádajte čo? Aj mi za to zaplatí. Na nové sedlo budem mať dosť peňazí oveľa skôr, než som si myslela. A pán Olson predáva jedno, ktoré je perfektné, Je použité, ale vyzerá ako nové.“

Sheila Norton: Oliver - kocúr, ktorý zachránil Vianoce

Myslel som si, že je to koniec prinajmenšom jedného z mojich životov.

Rebecca Johnson: Julinka – malá zverolekárka: Stratení psíkovia

Šla som k vchodovým dverám a pozrela som sa cez okienko. Bol to psík. Špinavý, vychudnutý pes. Keď som ku sklu priložila dlaň, psík ho začal z druhej strany oblizovať. Určite pochopil, že som skoro zverolekárka. Zverolekári vedia, že pri práci s túlavými psami musia byť opatrní, ale mne bolo jasné, že tento je priateľský a potrebuje pomoc.

Jeanne Betancourt: Poník má problémy

Pam nechala mamu za sebou a okolo svojich priateliek sa rozbehla do výbehu. V opačnom rohu zbadala Svetlušku, ako hrabe kopytami po zemi a kope nohami. Pam uháňala cez výbeh smerom k poníkovi. Vedela, že sa naozaj stalo niečo zlé.

Angelika Zöllner: Chlapec a červený dom

Keď chlapček prišiel k vchodovým dverám, zarazil sa. Myslel si, že tu už nikto nebýva, ale vnútri niekto bol a hral sa s medvedíkom. Chlapec zabudol na svoje obľúbené zvieratko, hoci sa nikam nenáhlil. V chvate ho niekam odložil. Neznámy chlapec vyzeral zvláštne. Z veľkých uší mu vyrastali štetinovité chumáče vlasov a medzi prstami mal niečo, čo vyzeralo ako blany, aké majú kačice. Strapaté ryšavé vlasy mu padali na pehavú tvár a široké ústa mal nepekne natiahnuté ako žaba.

Rosie Banks: Tajomné kráľovstvo: Kúzelný palác

„Musí predsa existovať nejaký spôsob, ako ju otvoriť.“ Utrela vreckovkou zrkadlo na veku, aby zotrela posledné smietky, a potom od prekvapenia otvorila ústa. „To zrkadlo. Ono sa… rozsvietilo!“ „No vážne,“ zjojkla Ellie a vyvalila oči. „A mrknite sa – sú na ňom nejaké slová!“

Ľudo Zúbek: Ako sa čertík Froliš dostal z pekla

Froliš bol čertík dobrosrdečný. Starých čertov nehneval a jeho otecko, čert Morduch, bol by mal z neho radosť, keby Froliš bol mal viac čertovských vlastností. Nepáčilo sa mu, že Froliš je takým milým dobráčikom. Obával sa, že z neho súci čert nikdy nebude.

Rebecca Johnson: Julinka – malá zverolekárka: Školské zvieratká

Najdôležitejšie je zabezpečiť, aby učiteľka zostala pokojná,“ pošepkala som Zuzke. „Má kopu starostí, preto jej musíme ukázať, že sa o všetko postaráme.“ Do zápisníka som začala rysovať tabuľku. „Pripravíme si rozvrh prác. Môžeme ho pani učiteľke ukázať, aby videla, že kým bude preč, na nič nezabudneme.“