Lex Thomas: Karanténa: Samotári

Deti stojace po obvode dvora sa vrhli na kopy zásob. Farebné hlavy sa zrazili. Decká sa kopali, škriabali a sácali, aby sa dostali k potravinám. David si nikdy nemyslel, že stredná škola bude taká krutá.

Kolektív autorov: eFantázia vol. 02

V určitom zvrátenom zmysle som mal vlastne všetok čas sveta. Začínal som sa báť, že som zostal naozaj jediný a že som tu len akýmsi omylom prírody alebo z nejakého nevypočítateľného rozmaru vesmíru.

Kiersten White: Zlodejka duší

Víly sú oveľa zložitejšie. Zložité a nebezpečné. Rázne som k nemu prikročila, natiahla som k nemu ruku a zaťala zuby.

Katarína Soyka: Posledná pozemšťanka

Prebral ju chlad lôžka. Otvorila oči a s návalom prudkej bolesti ich opäť zavrela. Celá jej bytosť sa sústredila do hlavy, v ktorej sa závity snažili prepíliť k vedomiu. Rezali do živého, skoro by plakala. Kde je? Znovu pootvorila viečka a chcela sa posadiť, ale nepustili ju remene. Na rukách aj na nohách.

Anton Schulz: Stratený v čase: Pôvod človeka

Ak som rozumel aspoň čiastočne princípu Brány Času a presunom, mohol som sa ocitnúť kdekoľvek na Zemi a v podstate v ktoromkoľvek čase. Alebo dokonca na inej planéte.

Adriana Krištofíková: Sny na mieru

„Počkaj,“ chytila mu predlaktie a pritiahla ho k sebe. Bojovala so zbytočnou túžbou hodiť ho späť do postele a nikdy ho už nepustiť. Keby bola tá druhá aspoň špata, ale ona bola krásna! Krátke medené vlasy, štíhla vysoká postava, výborne oblečená. Malý noštek, plné pery, večný úsmev. A syn akoby mu z oka vypadol! Predstava Lukášovej dokonalej rodiny ju trochu uzemnila a vrátila do reality. Mala by sa vykašľať na nereálne predstavy a sny. Boli ako siete jedovatého pavúka, čoraz viac sa do nich zamotávala.

Michaela Ella Hajduková: Nemecké dievča neplače

„A čo si objavila? Hermann spomínal nejakú zlatú baňu.“ „V knižnici má glóbus. Ten, do ktorého sa dáva alkohol. Lenže on tam mal fotografie. Nestihla som ich vybrať ani prezrieť. Na jednej bol však celkom iste vyfotený s Himmlerom. Usmievali sa, sedeli za nejakým stolom. Takže predpokladám, že v knižnici bude viac takýchto úlovkov.“ Leo prikyvoval a nad čímsi uvažoval. Potom vstal a s rukami vo vreckách prešiel k oknu. „Ak je to taký niktoš, že nám jeho meno vôbec nič nehovorí, prečo sa s ním fotil?“ Na túto otázku nevedel odpovedať nikto v miestnosti. Emma však myslela na to, že tajomná knižnica zodpovie ich otázky. Bola si tým istá.

George R.R.Martin: Búrka mečov 2: Krv a zlato

Povedala som im, že sú slobodní. Nemôžem im teraz povedať, že sa ku mne nesmú pridať.

George R.R. Martin: Búrka mečov 1: Oceľ a sneh

Bol sivý mrazivý deň a psy nevedeli zachytiť stopu. Veľká čierna suka oňuchala odtlačky medvedích láb, stiahla sa a s chvostom medzi nohami sa vrátila k svorke. Psy sa k sebe zúfalo tisli na brehu rieky, vietor sa im zarýval pod kožu.

George R.R.Martin: Súboj kráľov

Ak draci dýchaju, neznamená to hádam, že znova ožívajú?

Ruth Soukup: Lepšie žiť, menej mínať

Dúfam, že moja kniha bude pre vás podnetom na zmenu – podnetom na prehodnotenie priorit a uskutočnenie potrebnych zmien, ktoré povedú nielen k vyššej cifre na výpise z vašho učtu, ale aj k lepšiemu, zmysluplnému, spokojnému a radostnému životu.

Richard Carlson: Netrápte sa pre maličkosti... lebo všetko sú maličkosti

Najväčším objavom mojej generácie je skutočnosť, že človek môže zmeniť svoj život tým, že k nemu zmení prístup.