Tento „hlas vo vašej hlave“ pokračuje v konverzácii so sebou väčšinu dňa. Je to, akoby sme po celý čas hovorili sami so sebou. Ale tento hlas nie je náš, nie je to hlas nášho pravého ja. Je to cudzí hlas. Dokonca i keď ste si, na rozdiel od väčšiny ľudí, vedomí tohto hlasu vo svojej hlave, možno ste ho nikdy nepovažovali za cudzí hlas. Preto- že ste sa s ním úplne identifikovali, znie ako vaše vlastné myšlienky. Je to tak, až kým od nich neustúpite... zrazu si uvedomíte, že všetky tieto myšlienky a rôzne emócie sa objavujú bez toho, aby ste robili niečo, čo ich spôsobuje. Vôbec nie sú vami! Je to iba niečo, čo sa deje vnútri vašej hlavy. A vy ste ten, kto im načúva, všíma si ich a pozoruje ich.
„Som unavený, nechce sa mi hádať,“ použil tón, na ktorý vždy zareagovala. Skrývala sa v ňom mierna výstraha: ešte trochu provokuj a uvidíš. Zabudla si, čo všetko som pre teba urobil? Kto by si ťa zobral s deckom na krku? A žil s tebou, aj keď mne si dieťa neporodila? A pracoval na vás? Áno, urobil pre ňu veľa, ale to on si želal, aby nepracovala. Dnes už bola Adriena veľká, ale kto by chcel Dobroslavu zamestnať? Nemá žiadnu prax, iba maturitu z gymnázia.
