Stefan Zweig: Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi

Ale práve preto, že Sebastián Castellio od začiatku predvídal bezvýhľadnosť svojho boja, a predsa sa naň, počúvnuc hlas svojho svedomia, podobral, to sväté „predsa“ a „napriek všetkému“ urobilo pre všetky časy z „neznámych vojakov“ vo veľkom oslobodzovacom boji ľudstva hrdinov; už pre odvahu, že jeden jediný človek vyjadril vášnivý protest proti svetovému teroru, by mal byť spor Castellia proti Kalvínovi posvätným pre každého vzdelanca.

Jana Kozmalová: Navarme si chudnutie

Výhodou tejto diéty v porovnaní s inými je, že nemáte striktne určený jedálny lístok, približne zo sto povolených potravín si môžete vybrať, čo len chcete, a kombinovať, ako chcete – pri dodržaní základných zásad. Diéta je rozdelená na etapy. V prvej (trvá len pár dní) naštartujete chudnutie. V druhej zotrváte, až kým neschudnete na požadovanú hmotnosť. Tretia etapa vám zabezpečí udržanie hmotnosti a štvrtá je doživotná, aby nenastal jojo efekt.

Andy Pavlík Timková: Navarme si zdravie 2

Vierka začala pracovať aj s mojím Adamom (prvorodeného syna mám na vozíku, má detskú mozgovú obrnu – DMO). Predstavte si, že Adam s ňou dokáže chodiť za jednu ruku. Dokáže to len s ňou. To, čo ho ovláda, je permanentný strach z čohokoľvek. Vierka mi povedala,že si nevieme predstaviť, čo má Adam v hlave. Napredovali výborne až do momentu, keď sa Adam zaťal – plniť jej úlohy totiž niekedy nie je ľahké. Pretože má Adam dvadsaťdeväť rokov, musíme počkať, kým pochopí a začne odznova. A sám od seba.

Marek Zákopčan: Rande naslepo

Lea sa vystrela a zahľadela na svoj zrkadlový obraz. Nevnímala však unavené oči, zlepené vlasy ani ovisnuté kútiky úst. Na krátku chvíľu zahliadla záchranné koleso. Dočasnú únikovú cestu, ktorá bola natoľko šialená, že by mohla byť uskutočniteľná. Stojí to za to, minimálne sa dobre naje... Samozrejme, ak sa ten „chlapík“ nezachová ako grobian a večeru pekne-krásne zacvaká, ako sa patrí.

Josef Breuer: Štúdie o hystérii

Tak trebárs, uvedieme úplne banálny príklad. Ak pri jedle vznikne nejaký bolestivý afekt, ale je potlačený, neskôr spôsobuje nevoľnosť a zvracanie, trvajúce celé mesiace ako hysterické zvracanie. Dievča, ktoré v bolestnej úzkosti bdie pri lôžku chorého, upadne do mrákotného stavu, a keď jej pravá ruka, visiaca cez operadlo stoličky zdrevenie, má príšernú halucináciu; z tohto potom u nej vznikne paréza tejto ruky, spojená s kontraktúrou a anestéziou. Chce sa pomodliť, ale nenachádza slov; nakoniec sa jej podarí vysloviť anglickú detskú modlitbičku. Keď sa u nej neskôr vyvinie vážna, veľmi komplikovaná hystéria, hovorí, píše a rozumie iba po anglicky, zatiaľ čo materinskej reči nerozumie viac než jeden a pol roka.

Neale Donald Walsch: Rozhovory s Bohom III.

Posolstvá všetkých kníh Rozhovorov s Bohom nás vedú ďaleko za hranice nášho tradičného duchovného chápania. Je však pravda, ako tvrdia samotné Rozhovory, že život sa začína na hraniciach vašej zóny pohodlia. Povedané inými slovami: Rozhovory s Bohom nie sú pre padavky. Cieľom týchto rozhovorov je nielen priniesť vyjavenie večnej pravdy, ale aj nástroje ako používať túto múdrosť a ako ju aplikovať v každodennom živote. A nie je hádam pravda, že to, ako s múdrosťou zaobchádzame, takými sme tvorcami našej vlastnej reality?

Valentín Korinek: Kto z koho?

Letel som ako vždy na lov. Čo lovím? No to sa len tak vraví. V skutočnosti som zberač. Zbieram planéty a potom sa ich snažím streliť na trhu za čo najlepšiu cenu. Preto si isto vieš predstaviť, že hocaké šutre nezbieram. Zas až taký blázon nie som a už vonkoncom nie som žiaden skrachovanec, ktorý by sa mal trápiť pre pár drobných. Nie. To nie. Ja som „pán zberač“.

Romain Puértolas: O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža

Holič už vytiahol hrebeň aj nožnice z mojej brčkavej hrivy, a tie mu ovisli v nehybných rukách. Naozaj ste povedali Providencia Dupoisová? Osobne Providencia Dupoisová? – zvolal a položil obidva nástroje na sklenený stolík predo mnou, akoby naňho odrazu doľahla veľká únava. To bol prvý prejav záujmu, odkedy sme sa začali zhovárať, vlastne odkedy som spustil svoj monológ.

Paul Tremblay: Hlava plná duchov

Vlastne som si ani neuvedomila, ako mi tento dom chýba. Neviem sa zmieriť s tým, aký je teraz sivý. Vždy bol taký sivý? Zakradnem sa dnu a vstupné dvere akoby mi všeličo našeptávali. Teraz stojím v predsieni na ošúchanej drevenej dlážke a privieram oči, aby som si ako vracajúca sa márnotratná dcéra podobu domu lepšie vybavila.

Michaela Burdová: Posolstvo jednorožcov: Strážcovia dobra

Santiel, postavený z masívneho a pevného modrého kameňa, sa celý trblietal a žiaril, a pôsobil tak vznešeným a majestátnym dojmom. Blýskal sa a jagal ako tisíce perál. Svojou nádherou prekonal aj mesiac, aj kúzlo noci. Bol považovaný za najhonosnejšiu a najkrajšiu stavbu celej Lilandgarie, a to hlavne vďaka tomu, že ho pomáhali budovať elfovia.

Michael Hjorth: Nemý svedok

Vnútri bola potichu. Istú chvíľu utekala, navonok aj vnútri. Tápala a nedokázala si spomenúť, od čoho to vtedy utekala, ani identifikovať, kam prišla. Nebolo to miesto ani miestnosť, bolo to skôr... Niečo ako pocit... Nebola si istá. Už sa tam však nachádzala, hoci tam bolo prázdno a ona bola potichu.

Marek Zákopčan: Rande naslepo

„Muž má rád dve veci: nebezpečenstvo a hru. A najradšej má ženy, pretože znamenajú najnebezpečnejšiu hru zo všetkých.“