Kolektív autorov: Muži vs. Ženy

Vedela som, že v ostatných dvoch rokoch to bolo s naším vzťahom všelijaké. Často sme lietali v sínusoide, neuvedomujúc si, že si tým vlastne škodíme, keďže sme sa o problémoch, ktoré sme mali, nikdy nerozprávali. Možno sme sa obidvaja hanbili. Išlo totižto o sex. Akoby sme si prestali rozumieť, zapadať do seba. Intervaly medzi časovými obdobiami nášho milovania sa predlžovali a keď aj boli, rýchlo sa skončili.

Dominik Dán: Nežná fatamorgána

Muž sa zahnal. Udrel. Pred očami sa jej roztancovali hviezdičky. Ohňostroj trval iba chvíľu, oslnil, zažiaril a pomaly zhasínal. Hviezdičky hasli jedna za druhou, za každou zhasnutou sa objavila čierna diera. Trvalo to iba pár minút a zhasla aj posledná hviezdička, vlastne posledná sa volala iskrička, iskrička nádeje – zhasla, no ani o tom nevedela, bola v hlbokom bezvedomí.

Kristína Pavelková: Mám tridsať čo teraz

Až príliš dobre som si uvedomovala dátum, ktorý sa blížil astronomickou rýchlosťou. Som tridsiatnička. Ako to len hrozne znie, tridsiatnička. Vlastne ešte nie, až o pár mesiacov, presnejšie o tri. Čím viac som sa blížila k dátumu mojich tridsiatych narodenín, ktoré som považovala za zlomový vek, tým viac som prepadávala panike.

Gustáv Murín: Mafiáni v Bratislave

Politický väzeň František Bednár v rozhovore pre denník Pravda porovnával svoj osud väzneného aj po Havlovej amnestii s Danišom, ktorému nový režim na Havlov pokyn naopak otvoril naširoko brány pre nový život: „Pýtali sme sa, o čo sme horší pre nežných revolucionárov v porovnaní s takými gaunermi a násilníkmi, ako bol budúci mafián Daniš, prezývaný Tuti, ktorým dali zelenú, za čo sa im čoskoro aj náležite odvďačili.“

Dagmar Geislerová: Láska s. r. o.: Perfektné rande

Ale pozor! Okrem Mo se nesmie živá duša dozvedieť, že mi ten truľo už po tretí raz dal košom a zasa neprišiel na rande. Prvý raz koktal akési nezmysly o babičke, že odrazu musela ísť do nemocnice. To som mu ešte zožrala. Druhý raz vyrukoval s podobnou rozprávkou. Bohužiaľ som tú jeho „babičku“ videla na vlastné oči: je to pätnásťročná blondínka, volá sa Isa a zjavne sa rada predvádza v krátkych šatách a obľubuje jahodovú zmrzlinu.

Marko Thelen: Krvavá karikatúra

Adriana zazvonila u svojej kamarátky Jany Brémovej. Triasla sa. S ruksakom na pleci netrpezlivo čakala pred dverami a stále sa znepokojene obzerala na cestu, či ju neprenasleduje otec. Jana otvorila. Ani sa nemusela pýtať, čo sa stalo. Nebolo to prvýkrát, keď videla Adrianu v takomto stave. Objali sa.

Jana Pronská: Kliadba

Vstala. Zo šiat je tiekla voda, čepiec sa váľal v blate pri jej nohách, dlhé vrkoče nasiaknuté vodou ju ťahali k zemi, no aj tak sa vystrela.Pevným hlasom zakričala na svojich ľudí : "Vysaďte sestry na kone, otcovi urobte nosidlá, požiadame o prístrešie na hrade. Hneď!"

Zvonimir Balog: Jednonohý pes a krátkozraké kurie oká

Spomínané kliešte sa veľmi nudili. Celé dni a noci iba zívali. Sťažovali sa na osud, že musia žiť v dome, kde všetci vedeli veľmi dobre zatĺkať klince. Kliešte pritom mali takú obrovskú chuť vyťahovať klince, že až! „Vari sa v tomto dome skutočne nenájde žiadny grambľoš, ktorý by mal obidve ruky ľavé a nevedel, ako sa zatĺkajú klince?“ bedákali kliešte. „Ani ja si už nepamätám, kedy som niečo zatĺkalo,“ posťažovalo sa kliešťam kladivo

Sita Brahmachari: Jazmínové nebo

Ak sa uzdravím, môžeš ísť do Indie s babinou Kath a so mnou!“ povedal mi a ja som verila, že pôjdeme. Lenže už sa neuzdravil. Asi preto, lebo už nie je medzi nami, som mala pocit, že musím odpovedať na Prijin mail, a udržať nejaké spojenie s miestom, kde sa dedko narodil... kvôli nám obom. Lenže cestu do Indie som si musela doslova vybojovať.

Gaelen Foley: Hriešne fantázie

„Jedna zo slečien by si ešte mohla nájsť závideniahodnú partiu,“ ponáhľala sa s vysvetlením prvá dáma. Tlmeným hlasom pokračovala: „Nuž, staršia sesternica asi nie. Slečna Pamela bude mať takmer štyridsať a je veľmi zvláštna. Ale tá mladšia, Lily. Bezchybný pôvod a výzorom sa podobá na matku. Dovolím si povedať, že správnym sobášom by im do vreciek mohlo natiecť dosť zlata, a mali by po problémoch.“

Viliam Klimáček: Horúce leto 68

Čas však prial prekvapeniam. Návrhári firmy Škoda stavili na miznúcu klasickú vzdelanosť národa a po svižnej Škode Octavii ďalší model nazvali Felicia. Šťastná. Elegantný kabriolet, ktorý žiaril na československom asfalte ako pomaranč na kope zemiakov. K predstave šťastia v tej dobe patrila chladnička, práčka a televízor. Ale o nich mohli tisíce domácností iba snívať. Aj o akomkoľvek aute, nehovoriac o felícii. Vlastniť ju značilo byť výnimočný. Nie silovo ako politická špička, voziaca sa v sovietskych čajkách. A už vôbec nie ako okresná vrchnosť v domácich Tatrách. Tu šlo o esprit. Klub vodičov felície bol elitný neoficiálne. So žmurknutím.

Stanisław A. Wotowski: Dom prízrakov

Takže teda duchovia, prízraky a podobné záležitosti? – opýtal sa Den žartovne, a keď Podbereski prikývol, dodal: – Ver mi, vždy keď som mal v praxi do činenia s podobnými „úkazmi“, dali sa vysvetliť omnoho prirodzenejším spôsobom... Freda až nadvihlo. – Práve preto som dobehol za tebou! Ty, taký chladnokrvný, so železnými nervami, ktorý sa ovládaš, skôr niečo pochopíš z tej histórie a pomôžeš nám, lebo my sami už nevieme, kam z konopí...