Skočiť na hlavný obsah
Domov
  • Hľadať
  • Prihlásiť
Pridať  “ Citát alebo Ukážku
  • Knihy s ukážkou
  • Audioknihy
  • Autorské čítanie
  • Hlasy
  • Vydavateľstvá
  • Živéknihy TV
  • Citáty
  • Facebook
  • Youtube
  • Knihy s ukážkou
  • Audioknihy
  • Autorské čítanie
  • Hlasy
  • Vydavateľstvá
  • Živéknihy TV
  • Citáty
  • Facebook
  • Youtube
  • (1)
  • Cestovanie (31)
  • Deti (254)
  • Dospelí (886)
  • Ekonómia (5)
  • Fantázia (133)
  • Filozofia (34)
  • História (40)
  • Humor (23)
  • Kariéra (30)
  • Krimi (214)
  • Mládež (192)
  • Obchod (3)
  • Osobný rozvoj (125)
  • Pedagogika (4)
  • Poézia (15)
  • Politika (17)
  • Právo (1)
  • Príroda (6)
  • Psychológia (21)
  • Sci-fi (44)
  • Spoločnosť (2)
  • Spomienky (6)
  • Učebnice (5)
  • Umenie a kultúra (1)
  • Veda (7)
  • Zdravie (26)
  • Životný štýl (79)
  • Životopisy (61)
  • Zvieratá (4)

Eva Hrašková: Nebo vonia tebou

Ak nechápem súvislosti, netrápim sa. Skôr či neskôr ich určite odhalím a pochopím význam. Kde? Na levanduľovej lúke. Ak si myslíte, že je nad ľudské schopnosti porozumieť všetkému dobrému aj zlému, nie ste ďaleko od pravdy. Ale nemám strach. Mama mi z neba ukazuje cestu.

Kristína Ježovičová: Červená jej pristane

Ani len netušil, ako skormútene sa cítila, keď zmizol. Hnevala sa, to áno. Ale zároveň po cudzincovi zatúžila. Chcela, aby sa stal jej záhradníkom. Priala si to od prvej chvíle, keď ho uvidela. Dobre, že odišiel, pomyslela si. Nik z rodiny by jej takého počerného muža neschválil.

Petra B: Mojich 10 chlapov

Je mi jasné, že keď vtáčika lapajú, pekne mu spievajú, no dala som si sama záväzok, sľúbila som si, že sa už tak ľahko nedám nalákať. Lapiť.... Ak bude mať nejaký muž záujem, nech sa snaží, nech sa snaží viac, kveta a večere sú málo; na druhej strane ale musím pamätať na to, čomu sa hovorí láska. Keď si budem istá, že tu je, že je medzi nami viac, než len chémia, viac než len fyzická príťažlivosť... nebudem hrať nedobytnú ľadovú princeznú.

Mariana Daxner: Luxus v duši

Ani len netušil, ako skormútene sa cítila, keď zmizol. Hnevala sa, to áno. Ale zároveň po cudzincovi zatúžila. Chcela, aby sa stal jej záhradníkom. Priala si to od prvej chvíle, keď ho uvidela. Dobre, že odišiel, pomyslela si. Nik z rodiny by jej takého počerného muža neschválil.

Martina Monošová: Klišé

Stala sa mojou prvou skutočnou avantúrou, hoci netrvala dlho. Pri ostatných som iba príjemne využil príležitosť, a teda sa nerátajú ako ozajstná nevera. V duchu som sa musel usmiať, lebo aj Jarke sa občas ešte zacnie za našimi starými časmi a ozve sa mi...

Ransom Riggs: Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej

A prečo sa na mňa všetci tak dívajú? Každý človek, okolo ktorého som prešiel, na mňa vyjavene zízal. Ľudia sa zastavovali a premeriavali si ma od hlavy po päty. Určite vyzerám rovnako šialene, ako sa cítim, pomyslel som si, a pohľad mi padol na nohy. Uvedomil som si, že som od pása dolu celý od bahna a od pása hore zas od prachu a omietky. Stiahol som teda hlavu medzi plecia a vykročil najrýchlejšie, ako som vedel, smerom ku krčme. V jej anonymnom prítmí sa aspoň budem môcť schovať.

Paolo Giordano: Osamelosť prvočísiel

Tesne pri parku si to opäť rozmyslel a presvedčil sám seba, že sa to aj tak nikdy nikto nedozvie. Len na pár hodín, pomyslel si. Len tentoraz. Prudko zmenil smer a ťahajúc Michelu za ruku, vošiel do parku. Tráva na trávniku bola ešte vlhká od nočného mrazu. Michela cupitala za ním a úplne nové biele jelenicové čižmičky si zababrala od riedkeho blata. V parku nebolo ani živej duše. V takej zime každého prešla chuť prechádzať sa

Michael Byrne: Milióny v kapse

Niekedy vytrieskal z ľudí celú libru, inokedy len drobné a nadávky. Raz mu jeden chalan dal na pencu presne, koľko si vypýtal, a pred kamošmi mu ich odratával, nech je prča, čo Bullyho dosť vytočilo. „Koľko máš rokov“? „Šestnásť“. „To iste“. „Nevyzerám na to, však“? povedal. Prižmúrila oči, ako to dospelí robievajú, keď chcú človeku vidieť až do duše alebo kam. Dúfal, že by mu tých šestnásť mohli uveriť, keď bude nosiť čiapku.

Dan Ariely: Aké drahé je zadarmo

Rýchlo som zistil, že sestry vychádzajú z teórie, že rázne strhnutie obväzov, ktoré vyvolá ostrú bolesť, je vhodnejšie (pre pacienta) ako ich pomalé sťahovanie, ktoré by možno nespôsobilo takú silnú bolesť, ale predĺžilo by dobu ošetrenia, a teda by bolo celkovo bolestivejšie. Sestry tiež predpokladali, že neexistuje žiaden rozdiel medzi týmito dvoma možnými prístupmi: začať na najbolestivejšom mieste tela a postupovať k najmenej bolestivejšej časti; alebo začať na najmenej bolestivejšej časti a postupovať k najneznesiteľnejším miestam. Keďže som celý bolestivý proces odlepovania obväzov zažil na vlastnom tele, s teóriami sestier (ktoré nikdy neboli vedecky overené) som nesúhlasil.

Andrea Rimová: Bludisko

„Čo na ňu hovoríš“? opýtal sa Miro Evy, keď Barbora Kubinská vošla do výťahu. „Podľa toho, ako to myslíš“, odpovedala žena v uniforme. „Teraz som zmätený ja z teba“, zasmial sa jej kolega. „No ako milenku by som ju brala. A čo sa týka Jamricha, verím jej. Nefičí na drogách a podľa mňa vravela pravdu....”

Pavel Hirax Baričák: Indonézia

Zvečera sa dávam zaviezť na pláž taxíkom. Taxikár si odo mňa na drzovku vypýtal sedemdesiattisíc rupií, ktoré som mu aj dal. Viem, že väčšina z vás si už nepamätá ten pomer, čo som spomínal vyššie, ale to je dobre, aspoň sa viete dostať do mojej pozície. Sumár znie, že som sa dal nachytať a za tú dvojminútovú cestu som mu zaplatil niekoľkonásobne viac. Nielen Osho učí, ale aj všetky náboženstvá sveta, že my bohatší ľudia by sme sa mali vedieť podeliť s tými, ktorí nemajú nadbytok. Takmer všetci sa zhodujú s časťou „desiatok“, teda že jednu desatinu nášho zisku by sme mali dať chudobnejším od nás. Chvíľku sa teda pozeráme s taxikárom z očí do očí. On mi stále opakuje, že už nemá viac peňazí na vydanie, ja si zasa v duchu vravím, že si ten desiatok nemusel vypýtať takouto formou. Nakoniec mu poďakujem a pokorne vystupujem z auta. Bez kompletného výdavku zo stotisícovky.

Jaro Rihák: Pentcho - Príbeh parníka

Kapitán s napätím sleduje plachty. Sú primalé na železný parník, ale vietor medzičasom zosilnel Plachty sa pomaly napnú, parník sa pohne. Profesor Haas si pospevuje čerstvo naučenú taliansku pieseň o námorníkoch a plachtách na obzore, ktoré sú iba klam. Karol sa pridá, Berliner beží po husle a po chvíli si refrén opakujú ďalší. Karči sa nahne nad provu, vidí ako prova rozráža vodu. Otočí sa a šťastne zakričí na celú loď. Plávame! Sme plachetnica !
  • « prvá
  • < Predchádzajúca
  • …
  • 111
  • 112
  • 113
  • 114
  • 115
  • 116
  • 117
  • 118
  • 119
  • …
  • ďalšia >
  • posledná »
  • O projekte
  • Často kladené otázky
  • Kontakt
  • Súkromie
  • Autorské práva