Nespala takmer do rána. Aj napriek štyrom deci vína, ktoré do seba dostala, hlavou jej lietalo množstvo predstáv, vynárali sa obrázky, slová, vety. Vynárala sa tvár zákazníka, ktorého by najradšej nebola nikdy viezla. Celkom cudzí muž a toľko jej narobil starostí. Aha... dobré ponaučenie. Muži sú cudzí a cudzejší, uvedomila si a vedela, že jedno ani druhé nevylučuje prísun mnohých problémov, starostí, nejasností.
Eugène Delacroix bol z bohatej a kultivovanej rodiny. Jeho otec odhlasoval popravu kráľa... zachytil Samuel slová sprievodkyne.
„K jeho citovému životu ešte prídeme, bol zaujímavý i komplikovaný,“ podotkla typicky à la parisienne a Samuel si pomyslel, že jeho citový život zrejme čaká to isté.
„Slovo intéressant, zaujímavý a komplikovaný – compliqué sú tu obľúbené slová,“ pošepkala mu Mathilde. „Prvé je najpokryteckejšie, ak za ním nenasledujú argumenty, a druhé zas znamená, že vec je v podstate jednoduchá, len jej obsah môže byť pre niektoré uši nepríjemný.“
Samuel sa díval na jej zmyselné ústa a už aj oľutoval, že sprievodkyňu nerobí ona – Mathilde. To by bol iný zážitok !
„Ja nevidím, ja nič nevidím. Zažnite, veď nič nevidím.“
Vojak Betelka, ku mne,“ zareval slobodník Lozánek, „ja vám už otvorím oči a vyčistím zrak.“
Treba povedať, že po tom reve sa Betelkovi čiastočne zhoršil i sluch.
Lenže nech reval Lozánek ako chcel, Betelka stál ako sĺp a len opakoval a opakoval:
„Ja nič nevidím, nič nevidím, ja som slepý.“ Jeho tvrdenie bolo také presvedčivé, že i slobodník Lozánek zaváhal a pristúpil k vojakovi Betelkovi a správne po vojensky vydal rozkaz...“
