"Čo si o tom myslím? Je to strelené." Presunul sa, takže mi bol obrátený tvárou. "Mala by si robiť, čo ty chceš, zlato, nie to, čo chce tvoja matka. Chápeš, ja som ťa nepoznal, keď si mala štrnásť rokov, keď si túžila byť najsuper učiteľkou a mať deti." Nadvihol obočie a uškrnul sa na mňa."Poznám ťa ako úspešnú ženu, akou si dnes, alebo, lepšie, akou budeš, keď získaš vedúce miesto - ak sa tak sama rozhodneš." Prešiel mi palcom po líci. "Pozri, viem, že to nie je ideálne, ale to, čo teraz máme, je fakt dobré. Samozrejme, obaja máme v práci stresy, ale to nič nie je v porovnaní s našimi priateľmi, ktorí majú deti. A ešte k tomu psa, koňa a spoločenské povinnosti." Pokrútil hlavou, akoby ho tá predstava desila.
