Tí z nás, ktorí sa ešte dokázali zaoberať takýmito myšlienkami, predpokladali, že Nemŕtvi zostali niekde nablízku a vyčkávajú, najpravdepodobnejšie práve v nemeckej ponorke ukrytej kdesi v hĺbke mora pod nami.
Ak ešte nevedeli, že sme z ostrova odišli, určite čoskoro na to prídu.
Zaiste nepodnikli celú túto výpravu za pani Peregrinovou len preto, aby ju po jedinom neúspešnom pokuse vzdali.
Vojnové lode, ktoré brázdili horizont ako obrovské stonožky, a britské vojnové letky prečesávajúce nebo znemožňovali ponorke, aby sa mohla bezpečne vynoriť, no s príchodom noci jej v tom už nič nezabráni.
„Dopekla, počúvaš sa, Annika,“ zahrešil Bäckström, pretože sa mu zvyšoval krvný tlak. „Frida Fridensdalová sa stará o najmenších. Akože najmenších? Čo chráni filcky a šváby?“
„Je mi jasné, čo si o tom myslíš, preto som ju vypočula ešte v piatok v jej kancelárii, pretože odmietala prísť na stanicu. Vraj sa neodváži ostať vo vlastnom byte, pretože sa bojí o život. Presťahovala sa ku kamarátke, no nechcela mi prezradiť jej meno a adresu.
Na políciu sa nespolieha, pretože jej kamarátka bola vraj vydatá za policajta, čo ju bil a znásilňoval.“
„Jasné, jasné,“ zahundral Bäckström.
„Po prvé, nemyslím si, že si vymýšľa. Naozaj má strach, dokonca strach o život, keď začne rozprávať o vyhrážkach. Vôbec to neznie dobre.“
