Skočiť na hlavný obsah
Domov
  • Hľadať
  • Prihlásiť
Pridať  “ Citát alebo Ukážku
  • Knihy s ukážkou
  • Audioknihy
  • Autorské čítanie
  • Hlasy
  • Vydavateľstvá
  • Živéknihy TV
  • Citáty
  • Facebook
  • Youtube
  • Knihy s ukážkou
  • Audioknihy
  • Autorské čítanie
  • Hlasy
  • Vydavateľstvá
  • Živéknihy TV
  • Citáty
  • Facebook
  • Youtube
  • (1)
  • Cestovanie (31)
  • Deti (254)
  • Dospelí (886)
  • Ekonómia (5)
  • Fantázia (133)
  • Filozofia (34)
  • História (40)
  • Humor (23)
  • Kariéra (30)
  • Krimi (214)
  • Mládež (192)
  • Obchod (3)
  • Osobný rozvoj (125)
  • Pedagogika (4)
  • Poézia (15)
  • Politika (17)
  • Právo (1)
  • Príroda (6)
  • Psychológia (21)
  • Sci-fi (44)
  • Spoločnosť (2)
  • Spomienky (6)
  • Učebnice (5)
  • Umenie a kultúra (1)
  • Veda (7)
  • Zdravie (26)
  • Životný štýl (79)
  • Životopisy (61)
  • Zvieratá (4)

Lukáš Kovanda: Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé

Ak by sme poznali budúcnosť matematiky – tak by to nebola budúcnosť. Často v týchto dňoch počujeme predpoveď týkajúcu sa za rohom číhajúcej inflácie, najmä preto, že centrálnym bankám bude chýbať politická vôľa na jej zastavenie. Chcela by som však vedieť, koľko ekonómov naozaj nakladá so svojimi peniazmi v súlade s touto predpoveďou. Mieria ich peniaze tam, kde ich slová – istia sa masívne proti inflácii? A ako, zlatom? A ďalej?

Jack London: Tulák po hviezdach

Prečo obeti pred jej spustením cez prepadlisko dávajú na hlavu a tvár čiernu kapucňu? Musím tu však pripomenúť, že onedlho natiahnu túto čiernu kapucňu na moju hlavu. Preto mám právo sa pýtať. Vari sa tvoji drábi, ctihodný občan, vari sa títo drábi boja vidieť hrôzu v tvári, tú hrôzu, ktorej sa dopúšťajú pre teba, v tvojom mene? Pripomínam vám, že túto otázku kladiem nie roku tisícdvesto po Kristovi, ani v dobe Kristovej, ani tisícdvesto pred Kristom. Ja, ktorého majú obesiť tohto roku, roku tisícdeväťstotrinásť po Kristovi, kladiem tieto otázky vám, pravdepodobne Kristovým prívržencom, vám, ktorých drábi sa chystajú ma odtiaľto vyviesť a skryť moju tvár pod čiernou látkou, pretože sami nemajú odvahu hľadieť na hrôzu, ktorú mi spôsobia, ešte kým budem živý.

Ivan Kučera: Lesy

Rozrazil nezamknuté dvere dokorán. Ľudia v tomto kraji nezamykali. „Dobrý večer,“ povedal, akoby sa nič nedialo. Vždy sa snažil v čo najnenormálnejšej situácii chovať čo najnormálnejšie. Na zakrvavenej dlážke sa zvíjala spotená žena. Keď ho zbadala, vyrazila zo seba nesúvislý pazvuk. Otvoril brašnu a pokúsil sa o upokojujúci úsmev. „Ideme na to, Vierka?“ Všetkých svojich pacientov poznal po mene. „Pán dogtor, nječo neny dobre. Cítym to.“ „Nebojte sa, bude to v poriadku.“ Koľko krát to už hovoril? Koľko krát to už nebola pravda? Ale koľko krát bola? „Ne, vy ma neočúvate...“ Pohladkal ju po čele. „Pššt. Nebojte sa.“ „Prosím vás, jak sa to narodý živé, mohli by ste ho zabit? Ja to nescem. Vytrhnite to ze mna a hotte na hnoj.“ „Upokojte sa.“ „Prosím vás, zabite to pán dogtor.“ „Ženská nešťastná, viete čo by za to iné dali?“ „Bude to stelesnení dábel.“ „Radšej poriadne zatlačte...“

Gemma Malley: Zrodení pre smrť

Pani Pincentová sa zamračila. „Nie, nie pre malého. Priprav posteľ hore v oddelení pre čakajúcich.“ Anna vyvalila oči. Ešte nikto neprišiel do Grange Hallu ako čakajúci. To musí byť omyl. No možno bol vychovaný niekde inde. „Prišiel… prišiel sem z nejakého iného internátu pre nadbytočných?“ vyhŕklo z nej skôr, ako sa stihla spamätať. Pani Pincentová nedovoľovala klásť otázky, okrem tých, ktoré súviseli s objasnením konkrétnej úlohy. Pani Pincentová mierne prižmúrila oči. „Dohovorila som, Anna,“ povedala úsečným tónom. „Nech to máš o hodinu hotové...”

Dick Francis: Dvojnásobná výhra

Mlčky sme ťahali vozík hore svahom k tribúnam a zastali sme na rovinke v hale. Otočil som sa a pozrel na svojho pomocníka. Sivé vlasy zvýrazňovala dotmava opálená tvár. Predpokladal som, že to nebolo anglické letné opálenie. „Pred siedmimi rokmi,“ odpovedal som. „Na čo zomrel?“ spýtal sa. Postrehol som uňho nepatrný prízvuk, ale nevedel som ho zaradiť. „Vlastne na nič,“ odvetil som. „Na starobu.“ A prekliatu tvrdohlavosť, pomyslel som si. Akoby sa rozhodol, že čas, ktorý mu bol na tomto svete vymeraný, vypršal a je čas pobrať sa na druhý. V piatok sa vrátil z cheltenhamských dostihov a akoby sa vnútri vypol a v nedeľu večer zomrel. Patológovia nevedeli povedať, prečo zomrel. Všetky jeho súčiastky očividne pracovali dobre a mozog mal čistý. Určite sa jednoducho sám donútil zomrieť.

Alex Scarrow: Jazdci časom: Prvá misia

Zacítila, že sa jej znova prevrátil žalúdok, pripravený vyvrátiť ďalšiu dávku polostráveného jedla. Fráza ako „posledných pár minút života“ je posledná vec, ktorú potrebuje nervózny pasažier v lietadle počuť. Táto fráza sa spája so slovami ako „terorista“ a „bomba“, ktoré by sa nemali vyslovovať na palube plného lietadla uprostred letu. Starcov pohľad bol naliehavý, ako pohľad človeka, ktorý uteká na vlak. „O pár minút budú všetci v tomto lietadle mŕtvi.“ Napadlo ju, že len dva typy ľudí môžu povedať takéto čosi – úplný blázon, ktorý si zabudol dať lieky, alebo... „Ó, môj Bože,“ zašepkala, „vy... vy ste terorista?"

Irvin D. Yalom: Láska a jej kat

Chcem, aby si vedel, že ťa milujem a ľutujem, že som ti to nikdy nepovedal. Vráť sa mi – som taký osamelý.

Zuzana Bilavská: Otrokyňa lásky

Chýbalo málo, aby sa dostali k autu, keď vtom sa oprela o chladný múr a zosypala sa na zem. Začala rodiť priamo tam a on naozaj panikáril.

Alexander Loyd: Najvyšší princíp na svete, ktorý takmer nikto nepozná

Som presvedčený, že postup naznačený v tejto knihe dokážete aplikovať na ktorýkoľvek aspekt svojho života a sledovať, ako sa mení z húsenice na motýľa.

Rick Riordan: Bohovia Olympu: Proroctvo

Zobudil sa na zadnom sedadle školského autobusu, netušil, kde je, a držal sa za ruku s dievčaťom, ktoré nepoznal. To by ešte nebolo také zlé. To dievča bolo pekné, ale nevedel, kto to je, a už vôbec netušil, čo vedľa neho robí.

Cassandra Clare: Mechanický princ

Strop majestátny nad tou sieňou skvie sa, vysoko zdvihli klenby majstri krásy. Roj anjelov tam dvíha sa a klesá, a dary vymieňa si.

Adam Tolarovič: Veľký pád

Balíček, ktorý som ti zanechal, má totiž zvláštnu hodnotu. Narozdiel od kníh v mojej knižnici, ktoré si vždy tak rád čítaval, plných slov a príbehov, si do týchto môžeš zapísať svoje vlastné slová a vlastné príbehy.
  • « prvá
  • < Predchádzajúca
  • …
  • 105
  • 106
  • 107
  • 108
  • 109
  • 110
  • 111
  • 112
  • 113
  • …
  • ďalšia >
  • posledná »
  • O projekte
  • Často kladené otázky
  • Kontakt
  • Súkromie
  • Autorské práva