Peter May: Šachové figúrky

„Prebohaživého!“ Hvizdošov hlas udrel Finovi do uší ako rúhavý šepot. Trvalo len okamih, kým si plne uvedomili, na čo sa cez otvorené dvere dívajú, Fina mimovoľne striaslo a zátylkom narazil Hvizdošovi do pleca. Zabuchol dvere, otočil sa, zošuchol sa na zadok a zostal sedieť. Hvizdoš kvočal na pätách a vyvalený- mi očami sa naňho díval.

Vita Jamborová: Sršeň vrahom

Kým sa táto udalosť dostala na pretras zdesenej verejnosti, v obehu boli tri verzie jeho smrti: samovražda, vražda zo žiarlivosti a aj vražda na objednávku, pretože Martin bol veľmi úspešný podnikateľ a bolo celkom možné, že niekomu ležal v žalúdku. No a keď sa už pre zmenu všetci zhodli na tom, že to musela byť jedine vražda zo žiarlivosti, vyšlo najavo, že zomrel nešťastnou náhodou - doštípali ho sršne, na ktoré bol alergický.

Peter May: Šachové figúrky

Fin zdvihol k očiam ďalekohľad a nastavoval šošovky, pokiaľ ich nezaostril na červenobiely objekt. „Preboha!“ nevdojak šepol. Díval sa na malé jednomotorové lietadlo, sedelo medzi balvanmi, naklonené trochu nabok. Na prvý pohľad vyzeralo, že je v bezchybnom stave. Okná na pilotnej kabíne pokrývali blato a sliz, ale červeno-biely trup sa dal jasne vidieť. Aj čierne písmená identifikačného volacieho znaku.

Dominik Dán: Nežná fatamorgána

Muž sa zahnal. Udrel. Pred očami sa jej roztancovali hviezdičky. Ohňostroj trval iba chvíľu, oslnil, zažiaril a pomaly zhasínal. Hviezdičky hasli jedna za druhou, za každou zhasnutou sa objavila čierna diera. Trvalo to iba pár minút a zhasla aj posledná hviezdička, vlastne posledná sa volala iskrička, iskrička nádeje – zhasla, no ani o tom nevedela, bola v hlbokom bezvedomí.

Gustáv Murín: Mafiáni v Bratislave

Politický väzeň František Bednár v rozhovore pre denník Pravda porovnával svoj osud väzneného aj po Havlovej amnestii s Danišom, ktorému nový režim na Havlov pokyn naopak otvoril naširoko brány pre nový život: „Pýtali sme sa, o čo sme horší pre nežných revolucionárov v porovnaní s takými gaunermi a násilníkmi, ako bol budúci mafián Daniš, prezývaný Tuti, ktorým dali zelenú, za čo sa im čoskoro aj náležite odvďačili.“

Stanisław A. Wotowski: Dom prízrakov

Takže teda duchovia, prízraky a podobné záležitosti? – opýtal sa Den žartovne, a keď Podbereski prikývol, dodal: – Ver mi, vždy keď som mal v praxi do činenia s podobnými „úkazmi“, dali sa vysvetliť omnoho prirodzenejším spôsobom... Freda až nadvihlo. – Práve preto som dobehol za tebou! Ty, taký chladnokrvný, so železnými nervami, ktorý sa ovládaš, skôr niečo pochopíš z tej histórie a pomôžeš nám, lebo my sami už nevieme, kam z konopí...

Jo Nesbo: Smäd (Harry Hole 11)

Harry zatvoril oči. Počkal, kým si nebol istý, že spí. Až vtedy ich opäť otvoril. Skúmal jej tvár. Teraz ho už naozaj videl v lese. V močiaroch zahalených bielou hmlou. Zdvihol ruku a namieril na Harryho. Zbadal vytetovanú tvár diabla na jeho odhalenej hrudi. Potom hmla zhustla a zmizol. Zasa zmizol.

M.C. Beaton: Agatha Raisinová a mŕtvola v kvetináči

Agathe zovrelo srdce. Celý čas v sebe živila nádej, že Jamesovi Laceymu aspoň trochu chýbala. Teraz sa ale zdalo, že sa vcelku dobre zabával s akousi atraktívnou rozvedenou ženštinou, ktorá sa rada rýpe v záhrade.

Juraj Červenák: Diabol v zrkadle

Arcivojvodov krátky pobyt v Prešporku, súvisiaci s uzavretím ich predchá- dzajúceho prípadu, prerušila súrna správa od viedenského biskupa Melchiora Khlesla. Oznamoval miestodržiteľovi, že sa z istých dôvodov obáva o svoj život. Viac sa mali dozvedieť po návrate do Viedne.

Václav Neuer: Krkavčí súd

Bože, ako je to dávno, čo bol človekom! Ako je to dávno, čo naposledy spal v čistej nažehlenej posteli. Bol starý, bez roboty, bez príjmu, bez domova. Nemohol sa už ani sám na seba pozrieť. Smrdel ako tchor. Ani si nepamätal, kedy sa naposledy umýval alebo holil.

Kathryn Croft: Stratená

Ľahko ho spracovala, aby s ňou zostal sám. Išiel jej pekne poruke a už stačilo iba, aby ho obšťastňovala milým úsmevom, aby sa smiala na jeho vtipoch a aby predstierala, že ju zaujíma, čo hovorí. Ale odrazu sa ocitla v jeho byte, pre ňu v takmer neznámej časti mesta, a keby si nedávala pozor, ľahko by sa prestala ovládať.

Agatha Christie: Po pohrebe

Množstvo cudzích ľudí, pomyslel si, keď prišli na pohreb. Čudní cudzí ľudia!