Agatha Christie: Vrecko plné zrna

Bola to miestnosť kráľovských rozmerov s vyblýskanými parketami, na ktorých boli tu a tam rozhodené drahé orientálne koberce, s vkusným svetlým dreveným obložením a niekoľkými mohutnými mäkkými kreslami potiahnutými svetlým semišom. Za obrovským javorovým stolom, stredobodom a ohniskom pracovne, trónil šéf firmy osobne.

Karin Fossum: Evino oko

O deviatej večer nasadla do auta. Za dve a pol hodiny vyfajčila desať cigariet. Žltý obchod nikde nevidela. Tŕpli jej nohy a bolel ju chrbát. Nápad jej odrazu pripadal ako čisté bláznovstvo. Vonku bola tma ako v rohu. Prešla cez obec Veggli, minula tamojšiu kaviareň s veľkým trollom pred vchodom. Potom ďalšie obce, postupne si spomínala na ich mená. Určite je na správnej ceste. Obchod po ľavej strane by mal byť tak ako ostatné obchody osvetlený aj cez noc. Všetko však bolo ponorené do tmy. Nikde žiaden dom, žiadna premávka. Po oboch stranách cesty sa ako čierna stena tiahol les, bolo to ako šoférovať po dne priepasti. Hudba z rádia ju začala otravovať.

Michal Čierny: Prípad Tulipán

Monika necítila bolesť, dokonca nevedela ani o tom, že takmer zázrakom neprišla o nohu. V tej chvíli a v tom momente vnímala len strach o holý život. Bežala ako víchor, ako splašené zviera. utekala, kým nespadla od únavy a neutíchajúcej bolesti, ktorá konečne vyhrala nad doterajším strachom a adrenalínom. Bezmocne sa obzrela, či nezazrie príšery, ktoré sa ju snažia skántriť. Nikde nikoho, len tma, úzkosť a stekajúca krv po ľavom stehne.

Eva Hrašková: Sestra

Keď jej so vzrušením v hlase prezradil, aké miesto vybral na ďalší spoločný výlet, zbledla. Historky o Krvavých Šenkoch obiehali celé Slovensko, desili i obyvateľov Bystrice. Jedného celkom určite. Stačilo zadať do vyhľadávača názov a už mala milión dôvodov, prečo sem nejsť.

Eva Hrašková: Sestra

„Ty si buď slepý, alebo si totálne osprostel. Iba psychopat by niečo ukryl do lesa, pred ktorým je otrasná tabuľa s nápisom ZÁKAZ VSTUPU! Premýšľaj. Pri hre máme zažiť zábavu, nanajvýš adrenalín, ako si sám pred chvíľou povedal, a nie posrať sa od strachu!“

Jørn Lier Horst: Šarha

Kdesi vpredu zabrechal pes. Predstavila si ho, ako naťahuje krk, aby niekoho varoval, či vystríhal. Zastala a automaticky zovrela tašku oboma rukami. Námestie bolo obkolesené vysokými budovami, z hmly vystupovali ich obrysy. Ešte päťdesiat krokov a je tam.

Federico Axat: Posledná možnosť úniku

Ostrý hlas sa rozľahol po pracovni tak jasne, že Ted na zlomok sekundy zapochyboval, či je skutočný. Poobzeral sa okolo seba, akoby v prázdnej miestnosti hľadal dôkaz, že krik je skutočný. Boli tam účtovné knihy, reprodukcia od Moneta, písací stôl... a nakoniec list, v ktorom Holly všetko vysvetľoval.

Robert Galbraith: V službách zla

Dnes ráno mu farby pripadali akési jasnejšie a celý svet krajší. Ovládol ho pokoj a povznášajúci pocit, akoby ju pohltil, akoby dostal jej život transfúziou do krvi. Keď ich zabijete, patria vám: pripútate si ich oveľa mocnejším putom, ako vie poskytnúť sex. Už len to, že ste ich videli v okamihu smrti, je dôvernejšie ako čokoľvek, čo spolu môžu zažiť dve živé telá.

František Kozmon: Potkan

Zaznel výstrel, guľka sa mu predrala cez kožu medzi vnútornosti a on klesol na kolená. Panensky biely sneh postriekala svetlá krv. Havrany, jediní svedkovia tragickej udalosti, sa rozpŕchli na všetky strany. Keď dopadol tvárou na zem, druhý muž ho prekročil a vyliezol na strom. Na rozdiel od neho neváhal, bol pevne rozhodnutý. Dal si okolo krku slučku, ktorá ho pevne objala. Rukami sa odrazil od konára a zoskočil. Jeho nohy sa však už snehu nedotkli, zostali sa hompáľať vo vzduchu nad jeho obeťou.

Gard Sveen: Peklo je otvorené

„... je to dielo samotného diabla.“

Camilla Läckberg: Strážca majáka

Všetko sa zmenilo, keď Fredrikove hnedé oči nehybne civeli na strop. Pochopila, že s tým nič neurobí. Musela však zachrániť seba a Sama. Nemyslieť na krv, nemyslieť na Fredrika. Existuje len jediné miesto, kam môže ujsť.

Robert McClure: Vražedná uspávanka

Ešte aj po týždni života s plynom prišliapnutým na dlážke som zo slobody taký paf, že ma nič netrápi, ani odutý syn, ktorého som nevidel deväť rokov.