Stefan Grabiński: Tieň Bafometa

Najťažší bol okamih váhania, keď sa bolo treba rozhodnúť – dnes, keď už stál pred rozuzlením, pociťoval obrovskú úľavu: akoby mu z hrude spadol kameň, ktorý ho gniavil celé roky. Mohol byť na seba hrdý: veď predsa nešlo o obyčajnú, obvyklú „čestnú“ záležitosť alebo o zadosťučinenie v osobnom konflikte. Pomian plnil „misiu“ a možno pre ňu obetoval aj vlastný život...

R.W. Chambers: Kráľ v žltom

Modlím sa, aby Boh preklial autora tejto hry, ako on preklial náš svet svojím nádherným, ohromujúcim dielom, hrozným vo svojej jednoduchosti, neodolateľným vo svojej pravdivosti – svet, ktorý sa teraz chveje pred Kráľom v žltom.

Miloš Janoušek: Testament

Komunikácia s božstvami bola vyhradená kňazom a obyčajnému človeku nikdy nič dobré nepriniesla. Nakoniec ho však premohla zvedavosť. Vošiel do tmavého otvoru. Kráčal dlhými chodbami, až prišiel do priestrannej miestnosti. Na všetko ostatné, čo sa dialo potom, si spomínal len matne a nerád.

Alexej K. Tolstoj: Na počiatku bol Upír

Uprostred spoločenského útlmu londýnskej zimy sa na rôznych večierkoch smotánky vyššej triedy začal objavovať šľachtic, ktorý na seba pútal pozornosť skôr svojou odlišnosťou než postavením. Na veselie okolo seba hľadel nezúčastnene, akoby nebol schopný byť jeho súčasťou. Zjavne ho však priťahoval koketný smiech, ktorý by jediným pohľadom dokázal zmariť a do bezstarostných sŕdc zasiať semienko strachu.

C.S. Lewis: Posledný boj - Kroniky Narnie

Teraz bola iná vojna a ten istý útočník bol späť, len mená sa zmenili: mená na oboch stranách. Inak sa však nemenilo nič: mladých mužov zbrane stále trhali na franforce a potom ich nahrubo látali lapiduchovia. Jemu amputovali nohy v poľnej nemocnici medzi zlámanými stromami. Všetko sa to stalo pre veľkú vec, tak ako sa to dialo aj predtým. Nevykašľal sa na to.

C.S. Lewis: Posledný boj - Kroniky Narnie

V tejto časti lesa žilo iba veľmi málo hovoriacich zvierat, ľudí, trpaslíkov či iných tvorov, on však mal jedného dobrého priateľa a suseda – somára Metka. Teda aspoň obaja tvrdili, že sú priatelia, hoci podľa toho, ako ich vzťah vyzeral zvonka, by ste zrejme skôr povedali, že somár robil opičiakovi sluhu.

Lauren Oliver: Panika

Takže: naspäť k dňu po maturite, k otváraciemu dňu Paniky, k dňu zoskoku. Vráťme sa k pláži, ale zastavme sa pár hodín predtým, než Heather stála na hrebeni, nečakane skamenela a bála sa skočiť. Trochu pootočme kameru. Ešte tam nie sme. Ale už sme blízko.

Mark E. Pocha: Krajina kanibalov

Ľudia si myslia, že som šialený, lebo ustavične žijem v obavách. No keby si dával pozor, tiež by si sa bál. Tak si radšej dávaj pozor. Pretože tento svet, ktorý tak milujeme, môže aj zabiť.

Joseph Sheridan Le Fanu: Carmilla

Zrazu som si však s prekvapením uvedomila, že sa na mňa od konca postele díva vážna a veľmi pekná tvár mladej ženy. Kľačala pri posteli a dlane ukrývala pod prikrývkou.

Alexandra Pavelková: Medzi nami

Jednou zo základných vlastností dobrej (nielen) fantastickej literatúry je schopnosť vyvolať v človeku nepokoj. Ten pocit, keď sa začnete hniezdiť na stoličke, škrabať sa po tvári, všelijako hýbať prstami. Neviete prečo. Neviete to definovať, ale niekde je niečo, čo ten pocit vyvoláva.

Victoria Aveyard: Sklenený meč

Popol vo vzduchu hustne a máme chvíľu, aby sme sa pozreli na blížiacu sa skazu. Zo severu sa k nám ulicou blížia siluety vojakov. Ich zbrane zatiaľ nerozoznám, ale Strieborná armáda zbrane nepotrebuje.Vidím, ako niektorí členovia Gardy pred nami bezhlavo utekajú bulvárom. Zatiaľ sa zdá, že by mohli ujsť, ale kam? Zostáva rieka a po nej more. Niet kam ísť, niet sa kde ukryť. Armáda pochoduje pomaly, zvláštnym trhaným tempom.

Alexandra Bracken: Cestovateľ

Odniekiaľ z diaľky začul dunenie a rachot a uvedomil si, že cesta, po ktorej prišli, sa práve zrútila. V Nicholasových ušiach hučala krv sprevádzaná jeho vlastným nehlučným výkrikom. Nepotreboval sa pozrieť, pátrať v hmle a daždi, aby vedel, že samotný čas ukradol Julianovo zničené telo a premenil ho na obyčajnú spomienku.