Kiersten White: Zlodejka duší

Víly sú oveľa zložitejšie. Zložité a nebezpečné. Rázne som k nemu prikročila, natiahla som k nemu ruku a zaťala zuby.

Katarína Soyka: Posledná pozemšťanka

Prebral ju chlad lôžka. Otvorila oči a s návalom prudkej bolesti ich opäť zavrela. Celá jej bytosť sa sústredila do hlavy, v ktorej sa závity snažili prepíliť k vedomiu. Rezali do živého, skoro by plakala. Kde je? Znovu pootvorila viečka a chcela sa posadiť, ale nepustili ju remene. Na rukách aj na nohách.

Anton Schulz: Stratený v čase: Pôvod človeka

Ak som rozumel aspoň čiastočne princípu Brány Času a presunom, mohol som sa ocitnúť kdekoľvek na Zemi a v podstate v ktoromkoľvek čase. Alebo dokonca na inej planéte.

George R.R.Martin: Búrka mečov 2: Krv a zlato

Povedala som im, že sú slobodní. Nemôžem im teraz povedať, že sa ku mne nesmú pridať.

George R.R. Martin: Búrka mečov 1: Oceľ a sneh

Bol sivý mrazivý deň a psy nevedeli zachytiť stopu. Veľká čierna suka oňuchala odtlačky medvedích láb, stiahla sa a s chvostom medzi nohami sa vrátila k svorke. Psy sa k sebe zúfalo tisli na brehu rieky, vietor sa im zarýval pod kožu.

George R.R.Martin: Súboj kráľov

Ak draci dýchaju, neznamená to hádam, že znova ožívajú?

George R.R. Martin: Hostina pre vrany

Jablko letelo rýchlo a ďaleko … ale nie tak rýchlo ako šíp, čo vyletel za ním, celý dlhý yard, zo zlatého dreva a so šarlátovými pierkami. Pate nevidel, ako sa zabodol do jablka, ale počul to. Od rieky sa ozval zásah a potom šplechnutie.

Emily D. Beňová: Temní Anjeli - Posolstvo 1

Keď som sa nakoniec dozvedela kým som, lepšie povedané kým budem, chcelo sa mi kričať. Nemohla som tomu uveriť. Niečo také predsa neexistovalo. Nie v mojom pragmatickom svete.

Juraj Červenák: Prízraky na Devíne

„Hradisko sa rozkladalo na temene rozložitej vyvýšeniny. Chránili ho priekopy a mohutné valy posilnené palisádami. V opevnení sa otvárali dve brány, od jednej k druhej sa šlo dobrých šesť honov. Cesta, čo ich spájala, rezala Bojnohrad napoly. Návršie bolo členité a zvlnené. Na tiahlej vyvýšenine v juhovýchodnom výbežku hradiska sa nachádzalo obetisko. Chránila ho ohrada z vysokých zahrotených kolov. Rogan a Goryvlad vošli jedinou úzkou bránou a kráčali pomedzi jamy, v ktorých ešte tlela pahreba z posvätných ohňov. Za dávnych čias sa tunajšie rody chodili klaňať košatému dubu. Jedného dňa ich Perún poctil svojou prítomnosťou a udrel do duba ohnivou širočinou. Aj ten rozoklaný čierny pahýľ však vyzeral majestátne, ba zlovestne. Na pahýľoch obhorených konárov viseli býčie a baranie lebky, do puklín v kmeni vkladali lovci medvedie pazúry, vlčie tesáky a kančie kly. Pod stromom spočíval veľký balvan so zarovnaným vrchom. Plocha i boky kameňa sčerneli od množstva obetnej krvi.”

Sarah J. Maas: Vrahyňa v púšti

Červená púšť sa stala smrteľne nebezpečnou, až keď sa človek prestal potiť. Pot človeku pripomínal, že sa má napiť.

Katarína Soyka: Lokaj

Veľké upokojujúce vločky sa šuchotavo znášali z oblohy. S niekým iným by som sa zasnívala a užívala si romantické ticho.

Richelle Mead: Věk X2: Nesmrtelná koruna

Když náboženští extremisté před sto lety vypustili do světa virus Mefistofeles, žili na Bahamách většinou potomci afrických přistěhovalců. Obyvatelé zemí s bohatším genetickým základem byli proti viru zjevně odolnější, ovšem tady žili lidé dlouhé generace na ostrově bez možnosti získat genetický materiál z jiných oblastí.