Sylvia Schneiderová: Zlomené srdce

„Uvažovala som o tom, že budúci mesiac budeme mať výročie,“ poviem, aby som ho trocha rozveselila. „Napadlo mi, že by sme mohli ísť na víkend niekam preč. Napríklad na vidiek, do kúpeľov alebo do nejakého pekného mesta. Čo tak Bath alebo York?“ Snažím sa to predostrieť, akoby o nič nešlo – akoby to nebola jediná vec, nad ktorou uvažujem už od minulého týždňa, keď mi to prvý raz zišlo na um.

Kathy Reichs: Tajomné kosti

Niektoré pitvy sa odohrávajú bez divákov, iné, naopak, prilákajú nemalú pozornosť. Napriek odpornému smradu bola pitva Avrama Ferrisa obsadená do posledného miesta. LaManche, jeho asistentka Lisa, policajný fotograf, dvaja ďalší policajti v uniformách, dvaja detektívi z SQ. Toho prvého som nepoznala. Bol to vysoký chlapík s pehavou tvárou a pokožkou belšou než tofu. Zato toho druhého som poznala až pridobre. Volá sa Andrew Ryan, výška meter osemdesiatpäť, pieskovohnedé vlasy a jasnomodré oči severana.

Michel Bussi: Čierne lekná

Ale nebudem vám klamať. Monetova lúka je dnes v skutočnosti skoro po celý deň parkoviskom. Presnejšie, štyrmi parkoviskami, ktoré obkľučujú stonku chodníka a pripomínajú asfaltové lekno. V mojom veku si môžem dovoliť takto to nazvať. Toľkokrát som videla, ako sa krajina rok za rokom mení. Monetov vidiek dnes pripomína hypermarket!

Pavel Hirax Baričák: Šlabikár šťastia 2

Keď je vo vás pocit, že sa musíte postaviť na zadné, spravte to. Vždy a za každých okolností teda konajte zo svojho stredu,úprimne, veci podávajte zabalené v láske. Nebuďte niekým, kým nie ste! Iba sa cez čistejšie myšlienky snažte byť lepším človekom.

Andrew Weil: Spontánne uzdravenie

Nakoniec jej lekári povedali, že už pre ňu nedokážu urobiť vôbec nič. Po rozhovore s ňou a s jej matkou ju prepustili z nemocnice. Kristinina mama pochopila, že ju poslali domov zomrieť. Kristin však neprestala hľadať liečiteľov.

Cathy Rentzenbrink: Posledný skutok z lásky

Bolo by bývalo lepšie pre všetkých, keby, ako tu kľačala prosiac o jeho život, mu prestalo biť srdce... Keby boli krivky na monitoroch ukazovali rovnú líniu, keby boli ohlásili smrť, ktorú by všetci prijali a zvládali. Bolo by to bývalo oveľa lepšie, keby bol Matty vtedy zomrel.

Osho: Osud - sloboda a duša

Ak nekladiete otázky, potom všetko, čo viete, je iba odpad. Vyhoďte všetko toto svoje poznanie na smetisko, pretože poznatky v skutočnosti neexistujú, existuje iba poznanie. Neexistuje žiadna odpoveď, je iba stav vedomia, v ktorom sa pýtanie stráca. Je to čírosť, číre videnie a vnímanie, číry zrak, prenikanie ďalej a ďalej, ale vždy bez odpovede.

Vanda Rozenbergová: Muž z jamy a deti z lásky

Valéria si zakaždým našla desiatky dôvodov, ako sa čo dá, pri realizácii svojich plánov poverovala úlohami iné osoby a jej správanie pripomínalo tabletu s postupným uvoľňovaním. Vypúšťala počiatočnú energiu pozvoľna a do stratena. Zostávali po nej rozrobené veci: cesto na palacinky, nevycvičený pes, nedojedený koláč, vyzametaná štvrtina chodníka či nedopísaná seminárka. Len cigaretu vyfajčila do samého konca. Nebola nezodpovedná. Jednoducho samu seba udržiavala v presvedčení, že niektoré veci dokončiť ani netreba, stačí si ich ako dokončené predstavovať

Peter May: Kritik

Rousselov hnev sa prejavoval iba sotva postrehnuteľným zatínaním čeľuste. Čiernymi očami uprene hľadel na Enza. „Ľudia sa strácajú v jednom kuse, monsieur Macleod.“ Poklopal po inej zložke na stole. Tentoraz o dosť hrubšej. „V evidencii nezvestných mám momentálne asi päť osôb. Ľudia mávajú rozličné dôvody zmiznúť. A nebýva za tým vždy vražda. Rozchod partnerov, tajná aféra, ukončenie pracovného pomeru, duševná choroba. Niekedy sa skrátka chcú stratiť, nič viac.“

Cassandra Clare: Polnočná dáma

Koniec koncov, od obyčajných detí ho odlišovalo iba to, že videl veci, ktoré oni nevideli. Občas niečo neškodné, napríklad pixie stúpajúce zo suchej trávy popri popraskanom chodníku, bledé tváre upírov, ktorí neskoro v noci postávali na benzínkach, muža klopkajúceho prstami po pulte v rýchlom občerstvení, a keď sa mu Kit lepšie prizrel, všimol si, že namiesto prstov má vlkolačie pazúry. Stávalo sa mu to odmalička a otcovi takisto. Zrak mali v rodine

Fero Rajec: Vila Klára

Spočiatku ho podnikanie príliš nelákalo, ale jeho anglickí priatelia ho presvedčili, aby to skúsil. Koloniálne indické prostredie ho fascinovalo a začal uvažovať, ako by sa z neho dalo profitovať. Po ročnom pobyte ho anglickí priatelia zasvätili do obchodu s čajom. Vtedy sa v západobengálskom meste Dárdžiling stretol so svojou budúcou manželkou Rosemarie a jej rodičmi Ervínom a Judithou Sternovcami.

Ivana Ondriová: Kto skrotí Kláru

Vďaka otcovi a jeho čiernym peniazom a tým hlúpym kartám nás Pán Boh tresce každučký deň. Tu zdochne koza, tam napadne kone hnusný kožný opar, potom ohrada privalí panoša, kuchárka sa obarí vodou. Anton si zlomí ruku, ja bojujem päť dní v horúčkach vinou kiahní, ktoré sem niekto privliekol… A mama potratí. Iba on je nedotknuteľný.