Netušil, kedy presne došlo k tomu, že sa presýtil spôsobu jej vyjadrovania. Stal sa voči nemu ľahostajný natoľko, že jej dovolil zbaliť si kufre a odsťahovať sa do podnájmu. Keď sa sobášili, bol presvedčený, že ho nič na svete nemôže odpútať od jej očí a množstva pieh na tvári zdedených po belgických predkoch. Pehy, to aká bola, ako sa smiala, ako pri chôdzi vlnila bokmi, ba aj to ako sa vyjadrovala, všetko na nej kedysi miloval...
„Je to neobyčajný muž, pôsobí veľmi záhadne. Je nahý, ale vôbec to v jeho prítomnosti nie je podstatné, spomeniete si na to až neskôr. Je obklopený takou mocou, že pri ňom jednoducho zabudnete na okolitý svet. Je ako magnet, obklopuje ho ohromné ticho a z celej oblasti okolo neho doslova cítiť, akoby sa z neho tešila. Stojí za to ho vidieť, ale zdá sa, že ho čakajú problémy, chudáka, pretože hovorí, že ho nikto nemôže nikam odviesť, že nie je nikoho otrok.
