Holly Webb: Rose

Rose bola proste Rose, a bola ňou preto, že žltá ruža v maličkej záhradke slečny Lockwoodovej začala kvitnúť v deň, keď ju miestny farár priniesol k Svätej Brigite. Našiel ju na cintoríne, na vojnovom pamätníku, ako sedí v koši na ryby a narieka. Ak by sa Rose oddávala sneniu ako ostatné dievčatá, mohla by si predstavovať, že to znamená, že jej otec bol odvážny vojak zabitý v hrdinskom boji, a že jej umierajúca matka sa o ňu nemohla postarať, preto ju zanechala na vojnovom pamätníku vo viere, že niekto sa o dieťa úbohého vojaka postará.

Holly Webb: Lily

Vzdychla si. Posadila sa na teplé kamene a znovu si otvorila knihu. Nerozumela jej celkom – bola to veľká hrubá kniha s cvičeniami z pobosorovaní, ktorú našla v skrini s porcelánom – ale pokúšala sa o to. Mala by byť schopná pochopiť ju. Koniec koncov, obaja jej rodičia sú čarodejníci a jej sestra je v tejto veci geniálna. Tak prečo sa Lily nedarí ani si len nechať narásť dlhšie nechty?

Astrid Lindgrenová: Pippi Dlhá pančucha v Tichomorí

" Keď je reč o zvláštnych stretnutiach", vyhŕkla Pippi, " určite vás pobaví príbeh o Agatonovi a Teodorovi. Raz, keď ockova loď vplávala do singapurského prístavu, potrebovali sme nového námorníka. A vtedy prišiel Agaton. Bol dva a pol metra vysoký a taký chudý, že mu kosti štrkotali ako chvost štrkáčovi. "

Ľuboš Bohunický: Poštár slimák Oliver

"A vieš čo? Keď budem veľký, budem poštár tak ako ty!", zvolal odhodlane Oliver. Po tých slovách sa všetci začali smiať. Oliver na nich zamračene zazeral. Čo sa smejete?! Bude poštár a hotovo! "

Štefan Nižňanský: O dvanástich trpaslíkoch

Mohli zostať navždy sadrovými trpaslíkmi v záhradnom centre. Ale neostali, a preto sú v rozprávke. Jedného dňa si ich sem do záhrady priniesol gazda. Dal im mená a oni ožili. Bolo to v malom mestečku na Záhorí. Tam ich gazda uvidel a hoci vnútri v obchode predávali mnoho iných, krajších aj modernejších trpaslíkov, jemu sa zapáčili tí starodávni vo výklade.

Kolektív autorov: Švédske rozprávky

Len málo ľudí si zachránilo život a ušlo z obrovho brlohu. Dávajte si však pozor, aby ste sa mu znova nedostali do rúk. Pamätajte si, že nad vami nemá nijakú moc, kým neprekročíte širokú brázdu, čo oddeľuje naše polia. Mládenci sa poďakovali sedliakovi za dobrú radu a sľúbili, že ho počúvnu.

Linda Chapmanová: Priateľstvo plné koláčikov 1: Cukor & škorica

Pekáreň Cukor a škorica sa otvára zajtra a do prvého dňa v mojej novej škole ostá- va už len týždeň. Nedokážem sa rozhodnúť, z čoho som nervóznejšia.

Linda Chapmanová: Priateľstvo plné koláčikov 2: Lyžička tajomstiev

A nakoniec Mia. Hoci s nami nechodí do triedy, v Ashinghame je mojou naj-najlepšou priateľkou – obidve sme zbláznené do pečenia! Miina starká ju učí piecť a s obľubou chodí k nám do pekárne. Keď budeme staršie, otvoríme si svoju vlastnú.

Gianni Rodari: Rozprávky po telefóne

Kvetko Neposedko sa raz rozhodol, že zájde do Ríma a dá kráľovi frčku do nosa. Priatelia ho odrádzali a vraveli: — Daj si pozor, to je nebezpečné! Ak sa kráľ nahnevá, prídeš o nos aj o hlavu! Ale Kvetko sa nedal odradiť.

Marek Vadas: Útek

Otec mi ranu vyčistil a povedal, aby som bol chlap. Mám sa naučiť behať. Keby som utekal rýchlejšie, nič by sa mi nestalo. Dieťa musí vedieť utekať. Vtedy som ani len netušil, akú má pravdu. Jeho slová som si vzal k srdcu.

Pero Le Kvet: Chlapec s očami ako hviezdy

„Kde to som?“ spýtal sa chlapec motýľa, ktorý sedel vedľa neho. „Ja neviem. Možno sa ti to len sníva,“ odpovedal motýľ. „A prečo je všetko modré?“ vyzvedal ďalej chlapec. „Nebude to preto, že je to tvoja obľúbená farba?“ naznačil mu motýľ. „Ako sa volá táto krajina?“ chcel vedieť chlapec. „Môže sa volať, ako len chceš,“ upozornil ho motýľ.

Daniel Pastirčák: Rozprávka o lietajúcej Alžbetke

Alžbetka podala krídla Modru. Nemohla inak, veď Modro bolo taká krásne a tak milo sa na ňu usmialo. Modro sa pod tie krídla sklonilo, jemne sa do nich oprelo a začalo Alžbetku dvíhať z lúky do výšky. Najprv sa stratila tráva, potom stromy a domy, napokon sa stratila i dubová hora a celá krajina, stratila sa i celá zem, a zostalo iba Modro.