Skočiť na hlavný obsah
Domov
  • Hľadať
  • Prihlásiť
Pridať  “ Citát alebo Ukážku
  • Knihy s ukážkou
  • Audioknihy
  • Autorské čítanie
  • Hlasy
  • Vydavateľstvá
  • Živéknihy TV
  • Citáty
  • Facebook
  • Youtube
  • Knihy s ukážkou
  • Audioknihy
  • Autorské čítanie
  • Hlasy
  • Vydavateľstvá
  • Živéknihy TV
  • Citáty
  • Facebook
  • Youtube
  • (1)
  • Cestovanie (31)
  • Deti (254)
  • Dospelí (886)
  • Ekonómia (5)
  • Fantázia (133)
  • Filozofia (34)
  • História (40)
  • Humor (23)
  • Kariéra (30)
  • Krimi (214)
  • Mládež (192)
  • Obchod (3)
  • Osobný rozvoj (125)
  • Pedagogika (4)
  • Poézia (15)
  • Politika (17)
  • Právo (1)
  • Príroda (6)
  • Psychológia (21)
  • Sci-fi (44)
  • Spoločnosť (2)
  • Spomienky (6)
  • Učebnice (5)
  • Umenie a kultúra (1)
  • Veda (7)
  • Zdravie (26)
  • Životný štýl (79)
  • Životopisy (61)
  • Zvieratá (4)

Sarah J. Maas: Vrahyňa v podsvetí

Bol to dôkaz, že ju v ten večer Arobynn nezlomil.

Patrick Ness: Niečo viac

Zabudnutie je očisťujúce a ťaživé.

Daniela Slávik: Láska je láska

Problém číslo jeden vyriešený. Problém číslo dva nastáva v momente, keď nik nedvíha. Je sobota, kto okrem mňa dnes v divadle pracuje?

Peter Pišťanek: Mladý dônč

Za dedových čias bolo zvykom prebrať ráno pri jedle veci okolo gazdovstva, poľa i statku. Aj po dedovom zmiznutí sa otec usilujú túto tradíciu udržiavať. Rozhovor však viazne. Už dlhší čas nik z rodiny nič nerobí. Všetci sú po dedovom zmiznutí ako mechom ovalení. Sedia a smutne pozerajú pred seba. Hospodárstvo sa rozsypalo a statok otec postupne popredali dolu v dedine, aby mali za čo slopať.

Frederick Forsyth: Outsider

Uvedomte si, že odkedy zrušili strážcov majáku, spisovateľské povolanie je jediné, ktoré sa musí vykonávať v úplnej samote. V iných profesiách máte kolegov. Kapitán dopravného lietadla velí posádke, s hercom spolupracujú ďalší herci a štáb, vojak má spolubojovníkov, osadenstvo kancelárií sa stretáva v bufete. Len spisovateľ zatvorí dvere, vyvesí telefón, zatiahne žalúzie a stiahne sa do svojho súkromného sveta.

Blaine Harden: Útek z tábora 14

Deväť rokov po matkinej poprave sa Šin predral cez elektrický plot a vybehol na slobodu pokrytú snehom. Písal sa január 2005. Dovtedy sa žiadnemu väzňovi, ktorý sa narodil v politickom pracovnom tábore Severnej Kórey, nepodarilo ujsť. Zatiaľ môžeme s istotou tvrdiť, že Šin je dodnes jediný, kto uspel.

Jostein Gaarder: Pomarančové dievča

Občas sa stane, že chceme, aby si to, čo sme napísali, niekto prečítal až o štyri hodiny, štrnásť dní alebo štyridsať rokov. Príbeh Pomarančového dievčaťa je práve o tom. Otec ho napísal dvanásťročnému či štrnásťročnému Georgovi, chlapcovi, ktorého nikdy nestretol a ani nikdy nestretne. No nadišiel čas, aby sa príbeh konečne začal.

Christine Nöstlinger: Konrád z konzervy

Pani Brdková nikomu nepovedala, koľko má rokov, a preto to ani nikto nevedel. Každý jej odhadoval iný vek. Keď pani Brdkovú spomínala jej suseda, staručká pani Meierová, hovorievala „mladá pani Brdková“. Miško, vnuk staručkej pani Meierovej, hovorieval „stará pani Brdková“. Pán Egon, ktorý predával v lekárni prášky, čapíky a maste a ktorý mal z toľkého čítania receptov na čele dve vrásky, hovorieval: „Pani Brdková je žena v najlepších rokoch!“

Christine Nöstlinger: Grétkin príbeh

Doma, pri tatovi, mame, Jankovi a Lenke si Grétka pripadala štíhla ako jedľa. Pretože Grétkine kilá navyše, ktoré mala rovnomerne rozložené po celom tele, boli nič v porovnaní s tatovým bruchom, maminými bokmi, Jankovými tučnými prsami a Lenkinými škrečími lícami! A babka Orešňáčka, ktorú tak volali, pretože bývala v Orešnom a ktorej postava bola harmonickým spojením tatovho brucha, maminých bokov, Jankových tučných pŕs a Lenkiných škrečích líc, dokonca tvrdila, že Grétka je vyziabnutá, že vyzerá ako z obdobia hladu po skončení vojny a že ju treba poriadne vykŕmiť.

Angéla Kolózsi: Emília a anjel, ktorý sa volá Ďuro Kremnický

Čo si povedala? – Že nie si cudzí! Už som ťa videla, viackrát! Bol si na všetkých mojich narodeninách, na ktoré si spomínam. A pamätám si ich dosť! Nikdy si mi nepriniesol darček, nikdy si mi nepovedal „Všetko najlepšie!“, nevyťahal si ma za uši, ani si sa mi neprihovoril, no odkrojil si si z mojej narodeninovej torty, keď si si myslel, že ťa nikto nevidí!

Michal Čierny: Záhada uneseného psa

„Prečo sa chceš hrať práve na detektíva?“ „Nechcem sa hrať.“ Jano zostal stáť a pokojným hlasom pokračoval. „Budeme riešiť skutočné prípady. A okrem toho, možno nám to aj niečo hodí. Alebo radšej by si chcel zbierať ovocie za pár centov?“

Christiane Gohl: Kôň môjho života

Žolíkovo nadšenie pre mňa pramenilo jednoducho zo skutočnosti, že som na ňom nejazdila. Obrovský kôň pani Müller-Westhoffovej bol v pravom slova zmysle môj zverenec. Vodila som Žolíka na pastvinu, čistila som ho, keď sa zablatil a tiež som mu už zorganizovala potešenie z kúpania, keď ho jeho jazdci, ako obyčajne, zabudli ostriekať. Za všetko toto mi pani Müller-Westhoffová dávala každý týždeň desať eur, čo ma celkom uvádzalo do rozpakov. Napokon, o Žolíka by som sa starala aj tak.
  • « prvá
  • < Predchádzajúca
  • …
  • 23
  • 24
  • 25
  • 26
  • 27
  • 28
  • 29
  • 30
  • 31
  • …
  • ďalšia >
  • posledná »
  • O projekte
  • Často kladené otázky
  • Kontakt
  • Súkromie
  • Autorské práva