Si predmetom všetkých rozhovorov v Isfaháne; každý hovorí len o tom, že si odcestoval. Podajedni vravia, že si ľahkovážny, druhí, že máš dáky žiaľ: len priatelia Ťa bránia, a nik im neverí. Nik nevie pochopiť, že si mohol opustiť ženy, rodičov, priateľov, vlasť a odísť do krajín Peržanom cudzích. Rizova matka len narieka a narieka; vzal si jej vraj syna a máš jej ho vrátiť. Nuž a ja, drahý Uzbek, ja cítim, že z prirodzenej náklonnosti schválim všetko, čo robíš, nemôžem Ti však odpustiť Tvoju neprítomnosť; a nech máš na to hocaký dôvod, môjmu srdcu sa nikdy nezapáči.
Mám príliš vášnivý postoj k rokom medzi dvadsiatkou a tridsiatkou, aby som dovolila Kate či inému mladému človeku, ktorý má nad dvadsať, márniť čas. Keďže sa ako klinická psychologička zameriavam na vývoj v dospelosti, videla som nespočetne veľa dvadsiatnikov, ktorí strávili priveľa rokov bez akejkoľvek perspektívy. Ešte horkejšie sú slzy, ktoré teraz prelievajú tridsiatnici a štyridsiatnici, pokiaľ ide o ich profesiu, ľúbostný život, ekonomickú situáciu, možnosť mať deti.
