Laurent Gounelle: Boh cestuje vždy inkognito

Matka zápasila aby sme prežili. Pracovala šesť dní v týždni, plahočila sa nekonečné hodiny v práčovni. Každý večer prinášala domov chemické výpary, charakteristické pachy ju sprevádzali všade, kam sa pohla. Keď prišla večer k postieľke, aby ma pobozkala, necítil som milovanú vôňu matky. Vôňu, ktorá ma voľakedy upokojovalaa dodávala mi istotu, zaŕňala ma nehou a večer ma uspávala.

John Boyne: Zostaň, kde si, a potom odíď

Lenže čoskoro sa dospelí prestali zabávať s deťmi, utiahli sa do kúta a tvárili sa vážne. Alfie s Alenou usilovne natŕčali uši a pokúšali sa dovtípiť, o čom je reč. „Mal by si sa sám prihlásiť, skôr než ťa povolajú.“ Povedal starý Bill Hemperton. „Nakoniec to bude pre teba lepšie, ver mi.“ „Čušte!“ zahriakla ho babka Summerfieldová. Babka bola nízka okrúhla žienka, nosila sieťku na vlasy a rukávy mala vždy vyhrnuté, akoby sa chystala do roboty. „Georgie sa nikam prihlasovať nebude!“

George Orwell: 1984

Ako áno, ako nie, obrazovka v obývacej izbe mala nezvyčajnú polohu. Namiesto toho, aby bežne bola na čelnej stene, odkiaľ mohla obsiahnuť celú miestnosť, nachádzala sa na dlhšej stene oproti oknu. Na jednej strane bol plytký výklenok, v ktorom Winston páve sedel, a kde, keď tieto byty stavali, mali byť asi poličky na knihy. Ak Winston sedel vo výklenku, presnejšie na jeho konci, bol mimo zorného poľa obrazovky. Mohli ho, samozrejme počuť, ale pokým zaujímal terajšiu polohu, nemohli ho vidieť. A veruže aj geografia izby mu vnukla myšlienku robiť to, čo sa práve chystal.

George Friedman: Ohniská napätia

Najdôležitejšou zostáva odpoveď na otázku, či sa už Európa nadobro zbavila konfliktov a vojen, alebo či súčasnosť je len medzihrou alebo zvodnou ilúziou. Európa je najprosperujúcejším regiónom sveta. Jej celkový HDP je väčší ako HDP Spojených štátov. Európa ovplyvňuje Áziu, Stredný východ aj Afriku. Ďalšia séria vojen by zmenila nielen tento kontinent, ale celý svet. Preto odpoveď na otázku, či Európa prekonala nielen tých tragických tridsaťjeden rokov, ale aj dlhé tisícročia konfliktov, čo im predchádzali, je kľúčová v akýchkoľvek úvahách o budúcnosti.

Andrej Csino: To ty si teraz

Kým teda zazvoní budík v tvare klauna a začne sa vysmievať našim nočným snahám, kým zdola zavonia vôňa praženice a kávy, vôňa, ktorá ti zaplní útroby zbytočnými bielkovinami, kým zo seba vypustíš všetko, čo som do teba z lásky uložil, close your eyes a vnímaj písmená premenené mojim prstom na slová a slová si zameň za obrazy a obrazy si vyves do svojej tajnej miestnosti, kam ich všetky ukladáš a celý deň ukrývaš pred všetkými, čo ti sľubujú všetko.

Kristína Falťanová: Kým nás dieťa nerozdelí

Za celý ten čas, čo som s Liborom, som nemala taký pocit odvrhnutia ako včera. Jeho pohľad... Bol taký chladný a bez záujmu. Navyše, odmietol ma ako ženu, milenku. Tak strašne som sa previnila? Ešte pred pár hodinami by som si bola istá, že s ním môžem hovoriť o všetkom. Naozaj o všetkom. Od odporu k skupinového sexu cez homeopatiká na pálenie záhy až po možnosti kremácie. Žiaľ, asi nie...

Walter Malaschitz: Dunajské brehy

V Bratislave už v roku 1928 ako prvá vzniká osada Waikiki. Po nej postupne mnoho ďalšícj. Táto tematika je veľmi obšírna, a preto sa nechcem o nej podrobnejšie rozpisovať, ale bude sa od nej odvíjať obsah celého môjho rozprávania. Ako chlapci z Zuckermandlu sme prežívali svoju mladosť v posledných dekádach totálnej asanácie podhradia. Preto sa chcem ešte raz vrátiť do tienistých uličiek, na vysoké skalné bralo zaliate večným slnkom, ktoré nás obklopovalo z jednej a z druhej strany zase veľrieka a jej rozpálené brehy, na ktorých sme vyrastali. Neboli sme veľmi odlišní od chlapcov z iných štvrtí starej Bratislavy, Ziegelfeldu alebo Jaskového radu.

Thomas Piketty: Kapitál v 21. storočí

Rozdelenie bohatstva je jednou z najhorúcejších a najspornejších tém dneška. Čo však vieme o jeho dlhodobom vývoji naozaj? Vedie dynamika akumulácie súkromného kapitálu nevyhnutne k rastu koncentrácie bohatstva a moci v čoraz menšom počte rúk, tak ako to v 19. storočí hlásal Karol Marx? Alebo, naopak, povedie vyvažujúci vplyv rastu, konkurencie a technického pokroku medzi triedami, tak ako si to v 20. Storočí myslel Simon Kuznets? Čo naozaj vieme o vývoji rozdelenia bohatstva a dôchodkov od 18. storočia a aké poučenia môžeme z neho vyvodiť pre 21. storočie?

Peter Krištúfek: Dom hluchého

„Kráčam opatrne dolu a myslím na to, ako sa otec, vtedy pred rokmi, keď sme ho s mojím najstarším bratom Petrom vzali na letné kúpanie do Senca – vzácna príležitosť, keď sme si mi traja spolu niekam vyšli (a už sa tusším nikdy viac nezopakovala) – pošmykol sa na klzkých, riasami obrastených schodoch. Udrel si hlavu a upadol do bezvedomie. Uožili sme ho opatrne do trávy a usilovali sa ho prebrať. Po chvíli otvoril oči, pomaly si sadol, rozhliadol sa okolo a chytil navretú hrču na svojej hlave. „Človeče, vrátila sa mi pamäť!“

John Perkins: Spoveď ekonomického zabijaka

Ekonomický zabijaci (EZ) sú dobre platení profesionáli, ktorí podvodom oberajú krajiny po celom svete o bilióny dolárov. Peniaze Svetovej banky, Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) a iných organizácií poskytujúcich zahraničnú „pomoc“ nalievajú do kufrov obrovských korporácií a vreciek niekoľkých bohatých rodín, ktoré majú pod kontrolou prírodné zdroje planéty. Medzi ich nástroje patria falošné finančné správy, zmanipulované voľby, špinavé peniaze, vydieranie, sex a vraždy. Hrajú hru starú ako impérium, no v období globalizácie dosiahla nové a desivé dimenzie. Mal by som o tom niečo vedieť. Bol totiž EZ.

Irvin D. Yalom: Keď Nietzsche plakal

„Ktože je tento muž? Váš priateľ? Počul som o ňom?“ „Ešte nie! Ale po čase sa o ňom dopočujeme všetci. Volá sa Friedrich Nietzsche. Azda by vám ho mohol predstaviť list, ktorý profesorovi Nietzschemu napísal Richard Wagner.“ Vytiahla z kabelky list, rozložila ho a ponúkla Breuerovi. „Najskôr musím priznať, že Nietzsche netuší ani o mojom stretnutí s vami, ani o tzom, že mám vo vlastníctve tento list.“ Posledná veta Fräulein Saloméovej Breuera zarazila.

Henning Mankell: Psi z Rigy

Zahrešil. Kto je skúpy je i hlúpy,pomyslel si. Nový radar som si mal kúpiť už na jeseň minulého roku, pretože na túto starú deccu sa nedá spoľahnúť. Mal som si zaobstarať nový americký model, ale bol som príliš lakomý a nedôveroval som východným nemcom. Ešte vždy nemohol uveriť, že neexistuje východné Nemecko. História prekreslila hranice Európy zo dňa na deň. Ostalo len zlúčené Nemecko a nikto netušil, či budú obyvatelia týchto dvoch častí Nemecka nažívať v zhode.