Tamara Tainová: Milujem, koho chcem

Leoš je moja tajná láska. Chlap, ktorého milujem a ktorého nikdy nebudem mať. Utešujem sa myšlienkou, že priateľstvo je občas viac ako láska, a pohľadom na jeho vysokú pružnú postavu a mužnú tvár s náznakom tmavého strniska na brade a lícach.

Michael Hjorth: Temné tajomstvá

„Vrahovia sú zločinci. Vrahovia sú zlí. Ich dušu pohltila temnota a oni sa z rôznych dôvodov čiernote poddali, privítali ju a otočili sa svetlu chrbtom. On nie je zlý. Naopak. Nepodal nedávno jasný dôkaz, že presný opak je pravda? Neodsunul vlastné city takmer bezvýhradne bokom v záujme iných? Nastaviť druhé líce – práve to urobil. Či nie je jeho prítomnosť na tomto mieste, v tomto močarisku na konci sveta s mŕtvym chlapcom, ďalší dôkaz, že chcel urobiť správnu vec? Že ju musel urobiť?“

Dominik Dán: Krv nie je voda

„ Nie, to bola ona a ja som videl, čo si s ňou urobil.“ Sklonil sa nad obeť rozvalenú na chodníku, nacvičených hmatom otočil telo na brucho, vykrútil ruku v bolestivom uhle ďaleko za chrbát a zatlačil. „ Auu...“ zaskučal chalan, „ty si fízel?“ „Nie,“ povedal pravdu muž s nebezpečne modrými očami a zo zadného vrecka nohavíc vybral chalanovi zakrvanenú britvu. Na chodníku ležal v bolestiach vrah a nad ním sa skláňal ešte horší človek. Robil mu zle, lámal mu ruku a chystal sa aj na horšie...

Anthony Doerr: Svetlo, ktoré nevidíme

„Teplo. A teplota stúpa. Zamkli nás do debny, pomyslí si Werner, a hodili ju do sopečného krátera. Sekundy bežia. Možno sú to minúty. Werner kľačí. Svetlo. Potom prídu na rad jeho druhovia. Potom východ. Sluch. Možno sa chlapi z Luftwaffe predierajú troskami a idú im na pomoc. Lenže nemôže nájsť baterku. Nemôže sa ani postaviť.“

Anders Roslund: Made in Sweden

„Máš jeden úder. Ak trafíš správne, môžeš pokračovať v tanci a prichystať sa na ďalší úder. A to... to je presne také, ako vykrádať banky. Iba malá skupina, len niekoľko bankových lupičov, môže poraziť celé policajné riaditeľstvo. Ak zakaždým uštedria medveďovi novú ranu, ktorá ho podráždi, zmätie. Nikdy nenechaj medveďovi čas na to, aby sa spamätal, rana za ranou, kým nezošalie. Medvedí tanec, Vincent. Zasiahni, zmäť, zmizni. A potom to sprav znova, banku za bankou.“

Marek Krajewski: Cháronove čísla

Trpezlivo živil svoje vzrušenie. Až sa konečne dočkal. Pred piatou popoludní začul na schodoch kroky. Keď jej podošvy obité plechom buchotali na schodoch, dychčanie tíchlo – a zasa silnelo, keď sa zastavovala na medziposchodiach, aby nabrala dych do svojich astmatických priedušiek.

Michael Connelly : Advokát zo zadného sedadla

Vďaka svojmu právnikovi videl iskierku nádeje – to drobné, trblietavé svetielko, ktoré do temnoty, ako bola táto, dokázal priniesť iba najlepší obhajca. Zrodila sa z nej stratégia, ktorá ho mohla v konečnom dôsledku dostať na slobodu.

Roman Horňák: Žaba

Krv sa preliala z koľajiska. Zrazu som v nej stál po členky. „Je to tvoja vina!“ ukázala na mňa manželka. „Tvoje ruky!“ Obzrel som si ruky. Boli od krvi. „Krv nevinných! Máš ju na nich...“ povedala.

Stephen King: Revival

Naše životy sú aspoň v jednom ohľade ako filmy. Hlavné roly v nich hrajú príbuzní a priatelia. Vedľajšie roly dostávajú spolupracovníci, učitelia a bežní známi. Sú tu aj šteky: dievča pri pokladnici v supermarkete, to s pekným úsmevom, priateľský barman v miestnej putike, chlapi, s ktorými trikrát do týždňa makáte v posilňovni. A sú tam tisícky komparzistov – ľudí, ktorí každým životom pretečú ako voda cez sito, raz sa mihnú a viackrát ich neuvidíte. No občas Vám do života vstúpi niekto, kto nezapadá do nijakej zo spomínaných kategórií...

Stephen King: Anglický špión

Aurora sa ligotala na okraji prístavu. O desať osem vošiel na palubu a jeho zástupkyňa, chudá Angličanka Amelia Listová, ho odprevadila do kajuty. Veci si uložil do skrine – vrátane pištole a osemkilového balíčka – a obliekol si kuchárske nohavice a tuniku, čo mal pripravené na posteli. Amelia Listová čakala na chodbe, keď vyšiel z kajuty. Zaviedla ho do kuchyne, ukázala mu špajzu na suché potraviny, chladiaci box a sklad plný vína. V chladnej tmavej miestnosti prvý raz pomyslel na sex s Angličankou v bielej uniforme. Nebránil sa tej myšlienke. Toľko mesiacov žil v celibáte, že už si ani nepamätal, aké to je, dotknúť sa ženských vlasov alebo pohladkať bezbranný prsník. Pár minút pred desiatou vyzval kapitán členov posádky, aby sa zhromaždili na zadnej palube. Colin Hernandez nasledoval Ameliu Listovú, a práve stál vedľa nej, keď na brehu prudko zabrzdili dva čierne Range Rovery.

Alena Čermáková: Anton Srholec

V súčasne dobe nám síce nechýba túžba po pravde, po zmysle života, po Bohu, ale mme tisíce odpovedí. Človek je potom zmätený a mienkotvorné média ho vedú ku konzumu. Človek je nútený zápasiť o holé prežitie, o to, aby obstál v každodennom živote a zodretý si potrebuje odpočinúť. Nehladá však spočinutie v duchovnom, ale predovšetkým v materiálnych hodnotách alebo v zmene prostredia, v cestovaní, čím vlastne pred týmito fundamentálnymi, základnými problémami uteká....

Jack London: Volanie divočiny, Biely tesák

Bol totiž kráľom – kráľom všetkého, čo na panstve sudcu Millera liezlo, chodilo, plazilo sa a lietalo, ľudí nevynímajúc.