„Dopekla, počúvaš sa, Annika,“ zahrešil Bäckström, pretože sa mu zvyšoval krvný tlak. „Frida Fridensdalová sa stará o najmenších. Akože najmenších? Čo chráni filcky a šváby?“ „Je mi jasné, čo si o tom myslíš, preto som ju vypočula ešte v piatok v jej kancelárii, pretože odmietala prísť na stanicu. Vraj sa neodváži ostať vo vlastnom byte, pretože sa bojí o život. Presťahovala sa ku kamarátke, no nechcela mi prezradiť jej meno a adresu. Na políciu sa nespolieha, pretože jej kamarátka bola vraj vydatá za policajta, čo ju bil a znásilňoval.“ „Jasné, jasné,“ zahundral Bäckström. „Po prvé, nemyslím si, že si vymýšľa. Naozaj má strach, dokonca strach o život, keď začne rozprávať o vyhrážkach. Vôbec to neznie dobre.“