Karin Fossum: Keď diabol svieti na cestu

"Vlastne sa nebojíme smrti. Len toho, že sa na nás zabudne. Vieme, že to príde a tá myšlienka je na nevydržanie, nemyslíš? Čas plynie a my sa staneme zriedkavými hosťami v mysliach pozostalých. Tých, čo vyprázdňujú domy a delia sa o majetok. Vyhadzujú smeti. A zabúdajú. Keby sme vedeli, že večer ktosi z času na čas zapáli sviečku a bude na nás chvíľu spomínať - či by sme potom odchádzali zo sveta zmierení? Za mňa nezapáli sviečku nik. Kto by to aj spravil ? Sama som sa pričinila o to, že moje meno budú vyslovovať s hrôzou a začudovane..."

Michela Murgia: Accabadora

"Mária si istý čas myslela, že Tzia Bonaria sa živí ako krajčírka. Celé hodiny nevstávala od stroja a šila a šila a jedna z miestností v jej dome bola večne zaprataná ústrižkami a látkami. Prichádzali ženy dať si odmera sukne a šatky, ale občas aj chlapi kvôli nohaviciam a košeliam na výročité sviatky. Chlapov Tzia Bonaria do izby s látkami nevpúšťala, nechávala ich postávať v obývacej izbe a tam im aj brala miery."

Boris Filan: Klimtov bozk

"Adam zmietaný pochybnosťami, nenávisťou, netrpezlivosťou a chcejivou nedočkavosťou vystál ten odporný rad. Keď už bol z ulice v predajni, videl regály, v ktorých boli šperky z modrej látky uložené podľa čísiel. Bol by si nechal odseknúť malíček, ak to nie sú Levi's. Bohovské gate starého Leviho Straussa. Dobré znamenie."

Jonathan Stroud: Vreštiace schodisko

"Pri vstupe do domu s návštevníkom je najdôležitejšie konať rýchlo. Je to jedno z prvých pravidiel, ktoré sa človek naučí. Nikdy neváhajte a nepostávajte na prahu. Prečo? Lebo na začiatku ešte nie je neskoro zmiznúť. Stojíte vo dverách, za vami sa rozprestiera krajina plná čerstvého vzduchu a pred sebou vidíte iba tmu. Len hlupák by sa nechcel zvrtnúť a rozbehnúť preč. Len čo si túmožnosť pripustíte, srdce vám padne do gatí, na jeho miesto sa usadí strach a bác! - skončili ste hneď na začiatku..."

Heather Koppová: Triezve milosti

"V tomto štádiu alkoholizmu bola moja tolerancia taká vysoká, že podvečer som potrebovala niekoľko pohárov vína, aby som sa cítila normálne. To znamená, že kým prídeme do reštaurácie, pôjdem už vyletieť z kože. Ešte horšie bolo, že takéto spoločenské udalosti boli pre mňa utrpením, nech som bola v akomkoľvek stave. A navyše, naši hostitelia boli kresťania. Ak aj budú piť, jeden či dva poháre vína mi sotva postačia..."

Astrid Lindgrenová: Emil z Lönnebergy

"Presne ako raz na Vianoce, keď sa pokúsila Emila prinútiť, aby jedol varený bôb, lebo zelenina je zdravá. Aj vtedy sa Emil zaťal. "Vari ty nikdy nebudeš jedávať zeleninu?" spýtala sa ho mamka. "Čoby nie, " odvetil Emil, "ale ozajstnú zeleninu." A tak podišiel k vianočnému stromčeku, ticho sa pod neho usadil a začal ho ohlodávať..."

Rebecca Jamesová: Zákerná hra

" Podmienky. To slovo znelo zlovestne. Vŕtalo mi hlavou, prečo izbu ešte nikto neobsadil, a dospel som k názoru, že "podmienky" nemôžu byť také rozumné, ako sľubuje Marcus. Musí v tom byť nejaký háčik. Ak sa niečo zdá byť pridobré, zvyčajne to také nie je..."

Alfred de Vigny: Červená pečať

"Vojna sa teda zcivilizovala, ale armády veru nie. Nielenže v nej naše staré zvyky zachovali všetko, čo bolo zlé. ale ctižiadostivé a teroristické vlády zväčšovali toto zlo tý,. že armády dennodenne vzďaľovali od vlastných krajín a nútili ich ponižujúco žiť stále záhaľčivejším a ľahkovážnejším spôsobom života. Neverím, že by rých reorganizácia priniesla úžitok, verím však v dobrodenie postupného zlepšovania. Keď sa na určitú bolesť obráti všeobecná pozornosť, vylieči sa táto bolesť pomerne chytro...."

Roderick Gordon: Hlbšie v Podzemí

"Nevidoteľné páky sa dali do pohybu a s nimi aj časť kamenného muriva, pri ktorej stála. Na zem spŕchol prach zo starého maltového spojiva a zoschnutých lišajníkov. Oddelená časť múra sa s rachotom posunula o kúsok dozadu, kde ju neviditeľný mechanizmus zodvihol do vzduchu a odkryl tak nepravidelný otvor, veľký ako dvere. Naposledy sa ozval tlmený rámus, pri ktorom sa zatriasol celý most, a potom nastalo opäť ticho...."

J.R. Wardová: Chamtivosť

" Lenže nemohla prestať pracovať. Ešte stále splácala dlhy.Niektoré finančné, íné až existenčné. Kým sa nevráti tam, odkiaľ začala, musí ostať tu, kde nechce byť..."

autor neznámy: Skejťácke tenisky

"Do googlu naťukal : Integrovana trieda. Takže to je trieda, do ktorej chodia mentalne aj telesne postihnuté deti spolu so szdravými. Pre postihnutých to znamená získať šancu lepšie fungovať v spoločnosti a pre zdravých príležitosť naučiť sa tolerancii. Super. Takže on, ktorému psychologička povedala, že má vysoko nadpriemerné IQ, sa bude v tej skvelej škole každý deň pozerať na retardovaného Sama, ktorému nepomôže, ani keby bol integrovaný so samými Einsteinmi "....

Jojo Moyes: Dievča, ktoré si tu zanechal

"Sedeli sme každý z jednej strany kozuba. Cítila som sa ako zelektrizovaná, akoby mi mohol preniknúť pohľadom cez pokožku až do útrob. Vedel všetko. Počúvala som vzdialené hlasy a podchíľou som si uvedomovala, kde som. Sedím tu sama s kommandantom v dome, kde teraz bývajú Nemci. V izbe s posteľou."