Ján Turan: Smelá Apolienka

Apolienka sa zamyslela. Veď mama niekedy uvarí trošku jedla iba pre ňu, keď má na niečo chuť. A preto víťazoslávne vyhlásila: -Veď mi uvar len kurací kŕčik, ja nechcem celého kohútika! Apolienkina mama sa nezdržala smiechu. Apolienka sa zarazila a potom aj zahanbila. Po chvíli povedala: -Veď ja viem, ako by kohútik bez krku kikiríkal? Keď kohútik kikiríka, naťahuje krk. -Ty moja malá mudrlantka! – privinula si mamička Apolienku.

Anna Kyselová: Strašidielko Bubulík

Minule, keď som sa vyhrieval na slniečku na mojom obľúbenom kameni, v tŕstí oddychoval párik slávikov. Keďže boli blízko mňa, vypočul som si ich rozhovor. Šírym svetom sa nesie chýr o strašidielku z mlyna, ktoré sa premenilo na chlapca za ružového splnu. Kúzlo tohto ružového splnu vraj prelomí čarovná polnoc, keď sa mesiac zahalí do modra. No ani sláviky, ani ja neviem, kedy tá čarovná polnoc nastane.....

Margit Garajszki: Bobuľa

Keď prišli k oknu, ocko zodvihol Bobuľu a mama ukázala na sestričku. Ležala v druhom rade, na ľavom konci. Palec mala v ústach a spala. Naozaj bola menšia ako Bobuľa. Oveľa menšia. Bobuľa si ešte všimla, že má tváričku ako najedený škrečok. To sa jej veľmi páčilo. Už nemala pochybnosti, že iba ona môže byť jej sestrou. Iba ten chutnučký spiaci škrečok, nikto iný.

Vladislav Vančura: Kubulo a Kubo Kubikulo

Potom pozrie na medveďa a spýta sa, či nemá blchy. „Blchy, blchy, pán majster, kdeže by medvede nabrali blchy?“ Tak veru! Kubulo klame, až sa mu ňufák červená. Je v kaši, lenže on sa vynájde. Ukáže kováčke bruško. „Fíha, synku,“ vraví majstrová, „veď ty máš bĺch ani maku. Pod každým chlpom sedí jedna.“

Katarína Mikolášová: Odvážny Brusko

„Počkaj, jašterička!“ zakričal Brusko. „Nevieš náhodou, kde nájdem liek pre slepého baníka?“ „Zem skrýva v sebe všetky tajomstvá, z nej pochádza každý život! Tam musíš hľadať!“ zasmiala sa jašterica a zmizla v skalnej štrbine.

Peter Gibey: Rozprávky pre moje bobuľky

„A v akom remesle ste vy vlastne vyučení?“ „Nó, vieš, my sme vlastne takí .... takí bankári“, vykrúcal sa kapitán. „Fíha! Bankári? Takže máte veľa peňazí. Hm, nevyzeráte na to.“ „Vieš, Miško, my tie peniaze nedržíme. My ich len preberieme a kúpime, čo treba. A niekedy, niekedy dáme i chudobným .... keď zvýši.“ „Dávate peniaze chudobným? Ako to, že som o tom nikdy nepočul?“ „No, už dávno sa nám nezvýšilo.“ „Už chápem, ja dubová kotrba! Takže vy chcete, aby som vám pomáhal, žeby ste viacej mohli chudobným dávať. Dobre, chlapci, tak to sa mi páči. Budem teda s vami robiť bankára.“

Paula Danzigerová: Ambra Čierna 1-Ambra Čierna nie je farbička

Viem, že v Londýne sú slávne hodiny, ktoré sa volajú Big Ben, čo znamená Veľký Ben ... Chcela by som vedieť, či tam majú aj Malého Bena, Stredného Bena a Obrovského Bena.

Cornelia Funkeová: Lovci prízrakov na strašidelnom hrade

„Aj ja jednu poznám,“ povedal Tom. „Meno prízraku sa odzadu napíše na zrkadlo a potom ho treba nejako naviesť, aby sa doň pozrel. Ak sa tak stane, prízrak sa vyparí.“

Cornelia Funkeová: Lovci prízrakov v hrôzostrašnom ohni

V tej istej chvíli sa zrazu tri prázdne stoly vzniesli do vzduchu. Obrusy sa ihneď rozpadli na popol a spomedzi horiacich nôh stola vyrazilo päť malých ohňových prízrakov. Prskajúc a syčiac ako vystrelené nálože ohňostroja vyrazili smerom k hosťom. Pánu Nadutcovi sa vyparila minerálka na perách vidlička pani Nadutcovej sa začala taviť priamo v jej ruke. Ohňové prízraky ich plápolajúcimi prstami schmatli za vlasy – načo sa z účesu pána Nadutca uvoľnil príčesok, ktorý sa ihneď vyparil, a potom ich obidvoch začmudili sadzami.

Shane Kuhn: Zabi svojho šéfa

"Ak čítate tieto riadky, patríte medzi nových zamestnancov ľudských zdrojov a.s. gratulujem vám, a zároveň vyjadrujem úprimnú sústrasť. Prinajmenšom je isté, že stojíte na začiatku kariéry, ktorú nikdy nenazvete nudnou. Uvidíte zaujímavé miesta. Spoznáte množstvo jedinečných a podnetných ľudí, z najrozličnejších oblastí života. A budete ich zabíjať."

Nele Neuhausová: Hlboké rany

"Keby sa to dozvedela jeho žena, deti alebo rodičia, nikdy v živote by mu neodpustili. Vyrazil zo seba taký hlboký vzdych, že dve starenky z predných radov sa udivene obzreli. Rýchlo si znovu položil hlavu do dlaní a preklínal svoju vieru, ktorá z neho spravila zajatca morálnych predstáv vštepených výchovou. Nech sa obracia, ako chce, odpustenia sa nedočká, kým svoj čin úprimne neoľutuje. Bez ľútosti nie je možné pokánie ani odpustenie..."

Martin Kasarda: O rozmnožovaní a iných ťažkostiach

"Čakali by ste, že sa Silvia Fruchtegottová, marketingová riaditeľka automobilky s masovou produkciou automobilov so zárukou, ktorá vyprší deň predtým, ako sa auto rozpadne, zháči, stiahne nohu, cudne si zakryje sukienkou to, čo jej bolo vidieť. Cakali by ste, že Matej Saspera, ostrieľaný reportér, očervenie, odvráti sa, povie, prepáč, nevedel som, ale klopal som, veď si povedala, poď, veď sa nehnevaj a podobné ospravedlnenia, pri ktorých sklopí oči a bude ako nevinnosť sama? "...