Včielka premýšľala, čo to za žltohnedý kvietok vyrástol na jej lúke a vedela, že ho zobudí, aj keby ho poštípala mucha tse-tse, čo uspí každého na dva dni a tri noci. Spachtošov na svojej lúke jednoducho nestrpela. Nežným hláskom sa naklonila k Baltazárovi: „Ťutuli-muťuli, miláčik, spinkáš, spíš,“ a potom sa rozkričala, „ale dlho nebudeš, lenivec jeden!“ A opäť dupla nôžkou.
"Bola som dnes ráno u Veasyovcov. Majú záhradku, že by sa dala zakryť posteľnou plachtou, a on si vozí na pikape kopy hnojiva? načo, preboha? A ešte čosi: zlostíte sa ako čert a nemyslím, že by vás to tak naštvalo, keby ste si tiež nemysleli, že je to vražda. Takže, aspoň my dvaja, ak už nikto iný, sa na tom zhodneme. Keby ste si nemysleli, že tento prípad je dôležitý, teda, že je to vražda, bolo by vám srdečne jedno, že nás z neho odvolajú..."
"Všetci na webových stránkach tvrdili, že zbožňujú prechádzky po morskej pláži, návštevy reštaurácií, radi cvičia, chodia na exotické zájazdy, radi ochutnávajú vína, navštevujú divadlá a múzeá, žijú aktívne, sú pripravení na riskantné činy a veľké dobrodružstvá. No v rovnakej miere iní zase radi vysedávajú doma, sledujú filmy, popíjajú kávu, vedú rozhovory, varia, čítajú knihy a uspokojujú ich drobné radosti. Každý muž tvrdil, že najvýznamnejšou vlastnosťou ženy, akú hľadajú, by mal byť zmysel pre humor, no Kat zišlo na um, či zmysel pre humor nie je iba eufemizmom pre veľké kozy...."
