Niežeby o ňu nemali muži záujem, ba práve naopak, ale akoby nemali odvahu prihovoriť sa jej. Akoby sa jej báli. Vzrušene sa na ňu dívali, keď mali istotu, že si ich pohľady nemôže všimnúť a často sa stávalo, že sa Nikolaja na sestru nenápadne vypytovali, ale vždy zostalo len pri slovách. Nerozumel tomu. Ich spoločný kamarát z detstva, s ktorým chodili aj na gymnázium a teraz je z neho kňaz, onehdy pri fľaši vína skonštatoval, že Karolínu zbaliť by bol zázrak. A na zázrak treba vedieť čakať. Všetko je pre niekoho zázrakom, pre každého je niečo zázrak.
Šofér zastane na menšom odpočívadle za kríkmi pri krajnici. Otázka ,Prečo práve tu?´ by nebola nič platná – to, čo sa bude diať, určuje ten, kto drží zbraň. Vtom sa ozve ohlušujúca rana, netušil, že streľba z oveľa menšej zbrane, ako má Irena,môže byť taká hlučná. Na chvíľu má pocit, že ohluchol, ale vlastný výkrik: „Ááá!“ ho vyvedie z omylu.
